Recomendados

sábado, 13 de marzo de 2010

RUBÉN D. CÉSPEDES (TATAJYVA) - MBURIKAO y TUPÃCHAGA’U / Fuente: LAS CIEN MEJORES POESÍAS EN GUARANÍ. Por PEDRO ENCINA RAMOS y TATAJYVA.

Autor: TATAJYVA
(Enlace a datos biográficos y obras
En la GALERÍA DE LETRAS del
www.portalguarani.com )

.
MBURIKAO

1
Yvumi resa hovy,
Kirirĩme repupúva,
Resyrýva torypápe,
Nde rekove ahayhúva.
Remyesãi, remoingove
Ha rembojeguakapágui
Ñandejára popore!
2
Revy’ápa yvumi?
Revy’áne katuete!
Evy’a katu akói
Rehechávo panambi,
Guyra’i ha ñahatĩ
oñombojaru vy’ápe
Nde ypýpe, nde jerére!
3
Mba’éipoku yvumi
Erevérõ erepa’ỹva
Nde pupu vevúi asýpe?!
Ne ñe’ẽ ahenduségui
Amoaguĩ che apysa
Pende ahy’o kamambu
Ojeroky pupu hápe.
4
Rohendu porã haguã
Ajoko ko che pytu
Ha upévo ahendu
Cherupi rupi kyrỹiva:
¡Ñe’ẽ apyte karai,
Purahéi hypy ajéva,
Ñembo’e hory hovýva!
5
Che, ahendu ne ñe’ẽ
heruguãme ojupapóva,
Nde purahéi ijaéva
Ha ne ñembo’e hovy
Ha José Asunción Flores
Nderecha rejerokýrõ
Araka’ evérõ guáicha!
6
Ha upe nde jeroky
Iñakãme omboyku
Ha osẽ ¡Mburicao!...
¡Nda ha’evéi yvyvóra
Karai José Asunción
Ako omomorãvo chéve
Nde jeroky, yvumi!
7
Yvatévaicha opyta
Hesa oveve oho
Oguyguy ára mboypýri
Ha iñe’ẽ hyakuã ymáva
Ou mombyry retãgui.
Ehendumi yvypóra
Omombe’uva’ekue chéve:
8
Mitã karia’y rusúje
Oĝuahẽ paraguaype.
Oguendive ogueru
Iñakãme henyhẽ
Ohendúmi va’ekue
Tataypýpe, kay’u hápe
Ha ñembo’e paha hárupi:
9
Paraguay rembe’ýre
Osẽva ha ojechauka
Ñaimo’ã’ỹva’erã
Jaroviase’ý haguãicha,
Mba’e ndaijoguaháiva
Jahecha ha ñahendúva
Apytépe arapýre!
10
Osẽ peteĩ jevy
Mba’ae renda rekávo,
Mba’ae rerakuãitéva.
Mba’ae ohechase!
Omuña henda reka,
Omuña ipy’a tini,
Omuña ipy’a kyryi!
11
Pytũmbynunga jave
Oñemboja, oĝuahẽ
Peteĩ yvy Boro,
Yvy soro ikarẽ
Ha ipukúva rembe ári.
Pytũmby sakã javéje
Sambo guasúpe oĝuahẽ
12
Ojepoi syryry
Hugua pyrusuvehápe
Upépe kirirĩ, vevúi asy
Opyta ojeko ñeno.
Omaña kirirĩháme.
Oheka mbegue katu
Rasaitéma ohechaséva;
13
Ohesa renái chupe
Yresami peteĩ
Omimbi sakãva hína
Henondépe, ijypýpe.
Iñypytũ pytũvévo
Ohesape sakãve
Pe yresa ryryimi.
14
Ojayvy mbegue katu
Oikarãi pe’o ikuãme
Yvy ape morotĩ
Ha upévo omombáy
Mimby rasẽ joguaha
Ojetepyso kangýva
Keresãire ipojáivo.
15
Ohenduka haguã chéve
Mba’éichapa raka’e,
Péicha oturuñe’ẽ
Mburikao apyĩrã:
!Mba’e nere’ẽ asýva
Ornopyryrỹi syry
hembe, ikũ ha ipytu!
16
Mimbymi turuñe’ẽ ndaje
Omyangekói sununu
Osýi ñani kundaháva
Yvyguy koty ruguáre,
¡Sununu ñopẽmbyre,
Ñanemopirĩ kyrỹiva
Ha ñande py’a rupi!
17
Oñatõi karãi jevy
Ohesa renóiva’akue
Oygamíva y resa
Ha upévo ohendu jo’a
Mymbami py’a tini
Ha osununu guyryrỹrõ
Yvyguy koty ahy’o!
18
Oipe’o ha’ã jevývo
Mimby ha’eño raity
Ochivu amo yvate
Ysakã hyjuipõmbáva
Ha mbegue katuetemi
Oiko ohóvo ichugui
Peteĩ kuña rete.
19
Kuñataĩ peteĩ
Porãgui ojajaipáva
Oñepyrũva ojeroky,
Ipukuha javeve
Yrupa rape karẽ,
jeroky jahecha’ỹva
márõ yvy ape ári.
20
Kyre’ỹme ojeroky,
Vy’apópe osyryry;
Háma oñemomano,
Háma katu saraki;
Sariguépe oveve,
Ojere,oñemovã,
Opo, oñemyatimoi.
21
Jerokyhápe ou,
Ou torore kangýpe
Ko kuñataĩ rete
Ha oiko jevy ichugui
Yresa sakã mimbi
Oygamíva’ ekue hína,
Henondépe ijypýpe.
22
He’ipávo péicha, Flores
Ha’eténte mombyrýgui
Oĝuahẽnte sapy,áva
Ha’ete hyakuã ymáva
Iñe’ẽ he’íva chéve:
Pévako "Mburikao"
¡"Mburikao" péva hína!

TATAJYVA
Asunción, 21-VI-74

MBURIKAO
Empieza el autor dialogando con Yvumí:
Regalas a tu paso vida, belleza y alegría.
En tu garganta borbollarte apliqué el oído.
Escuché sabias palabras sagradas,
canto inefable y alegres rezos celestes.
Asunción Flores vió tu espumante erupción,
vió transformarte en translúcida mujer,
que danzó con donaire sin par.
Y esa danza trasladó sobre el pentagrama.
Y nació Mburikao.
Se transfiguraba,
levitaba José Asunción al narrar su visión peregrina
recostado en el cuenco de un barranco
de la periferia de Asunción.
Esa narración, palpitante de una vibración emotiva,
imaginable solo por quien haya escuchado alguna vez a Flores
hablar de su música, arranca de la estrofa 8ª

.
TUPÃCHAGA’U
NOSTALGIA DE DIOS


Petei vy’ahýi
márõ ikera’ỹva
mante iñangekóiva
ñande rekovesãre

Avápa oñopẽ
péichaite oñopé
vy’ahýi ijaéva
ñande rekovesãre?

Peteĩ vy’ahýi
amóme oisu’úva
nde ro’o ne kangue
opoñy tapia,
ñande ruguy rapére.

Avápa raka’e
omohe’ẽ mbochy
vy’ahýi ku’ípe
ñande ruguy syry?

Vy’ahýi ningo kóva
márõ ndogue kuaáiva,
orambi amóme...
ha vokóike upéi
tuichaichave hendy.

Aváipo raka’e
imbojepotahára
ha hatapyñahára
ñande rekove kuápe?

Vy’ahyi ningo péva
tapiaite hagẽva
mamove nahendáiva,
ndojuhúiva mamópa
oñoti haityrã.

Ojuhúma amóme
haitymi rendaguã...
¡Tuicha ojepyapi
oñotĩrõ arapýpe!

Oyepyapirãngue
tavahu pyryrýime
ha kyre’ỹ pyahúpe
ojeheka jevy
mamópa ojupapo.

Avápa Vy’ahýi,
¡avápa omokyrỹi
mymýi katupurýicha
nekyre’ỹ remói?

Vy’ahýi vy’ahýi,
mombyry rehoséva,
mombyry remañáva,
mba’épa reheka
amo arapy mboypýri?

Vy’ahýi vy’ahýi
ne nambikõi pu’a
heruguãre py’ỹi
remomaña asy!

Nde kose ko’õvére:
ára paha kora
rejapyharase
arapy apu’águi
resẽha’ã haguã.

Avápa nerenói
ára rapo kupégui?
avápa rehendu...
ndéve oturuñe’ẽ?

Mba’éichagua ñuhãgui nimbo
mante reñemoĩ
rejepokýi ha’ã?
hi’ãnte reveve
ha yvy reheja.

Mamo reho haguã?
Ára rapo kupére
nde resaho akói
ne resakã asy!

Mangaisy napovõva
oiméne nemboja
yvy ahẽ apére
ajeve nde pepo
ndoikuáai pytu’u.

Ndaipóri nde pepo
omombyta kuaáva
opepe ha opepe
ára ha pyhare.

Nda’a rupi guaréi,
Nda’a rupi ĝuarãi,
¡nde vy’ahýi ae
reñeñopẽ su’úva
ore rekovesãre!

Ani kyvu ñuhãme
tahyimícha re’a.
Anike ndepykua
ñandupe renimbo.

Ehekáke, eheka
nde rogaite rape
Nde róga ryakuã
emuña ra’eve
ani nde pytupa.

Ani tape yképe
repyta reguapy.
Ani nde py’apy
tape puku pohýi.

Áĝa peteĩ árape
katuete reĝuahẽne
rechecháma haguãme
neñopẽhare po
ore rekovesãre.

Upévo reikuaáne
oñanduka akóiva
Amo ndapytekuápe
Ipoyru, ipoity.

TATAJYVA
Asunción, 12-VIII-74

TUPÃCHAGA’U
NOSTALGIA DE DIOS
Existe en el corazón humano un ansia de felicidad,
insaciable en absoluto con bienes limitados y perecederos.
Un ansia pertinaz y porfiada. Ansia de ínsita autopropulsión.
Quién pudo haber entrañado en el corazón
tal impulso hacia algo del cual ningún corazón pudo (ni puede)
tener experiencia, algo del que ninguna experiencia ha tenido el corazón?
Quién pudo ser sino el que plasmó el corazón.
Anidó ahí un dejo aromado de sí mismo.
Nostalgia del ser que puede satisfacer esa ansia.
Viandante, sediento de felicidad infinita,
si no te dejas seducir por falaces reclamos,
un día llegarás a ver el rostro del que te llama
infatigablemente con esa apetencia innata de tu ser.


Fuente: LAS CIEN MEJORES POESÍAS EN GUARANÍ . Con nuevas incorporaciones y grafía actualizada. Por PEDRO ENCINA RAMOS y TATAJYVA. Asunción-Paraguay 1997 – 425 páginas.
.
Visite la GALERÍA DE LETRAS
del PORTALGUARANI.COM
Amplio resumen de autores y obras
de la Literatura Paraguaya.
Poesía, Novela, Cuento, Ensayo, Teatro y mucho más.

No hay comentarios:

Publicar un comentario