Recomendados

viernes, 12 de marzo de 2010

PEDRO ENCINA RAMOS - MANDU’A KYSE, ÑANDEJÁRA REMIMBOU YVY ÁRI y KO’ẼJU RORY / Fuente: LAS CIEN MEJORES POESÍAS EN GUARANÍ.


Autor: PEDRO
ENCINA RAMOS
(Enlace a datos biográficos y obras
En la GALERÍA DE LETRAS del
www.portalguarani.com )

.
MANDU’A KYSE
Jasy ikirirĩva poravi mbytépe chéicha ikerasýva
ku ohekuavóvo ñane pyrũháre henimbo paje,
che ñe’ã ru’ãre hakuvy añandúva tuguy osyrýva
oñehesyvõgui hese hasyetéva mandu’a kyse.

. Heta yvoty ára ñandejorapáva hyakuã piro’ýva
. Che ári oipykúiva oje’ói mboypýri heruguã reka,
. ko’ẽ reruhára hendyju yvy ári márõ ogue’ỹva
. hetáma ohasáva, ha che tapiánte hasy che ñe’ã.

Oiko che akãkuápe panambi hovýicha opererepáva
chemandu’akuévo ñande vy’aitáre, hypámava’ekue
ha ha’e yvytúpe: "ndémante arapýpe reikuaa porãva
mba’asy iñarõva che rete su’úva ymaite guive".

. Hetáma ahekáva yvy ape ári pohã iporãva,
. ajeity arandúpe térã vy’aitépe, tesarái reka,
. ajupi araíre, mbyja rekoháre che po oipyguaráva
. ¡mahípa!, jeýnte che akã ñembyasýpe oiko mandu’a.

Kuarahy hesãiva omosarambívo avei yvýre
iñakãrague mimbiju tytýi, kunu’ũ ryru,
hese ajovayvávo, chupe ajeruréva, hembiayhu Jasýre,
toñohẽ che ári henimbo veráre tesarái pytu.

. Ahecha ko’áĝa reíma ahekáva mba’e oĩ’ỹva
. yvágagui yvýpe ha ñúgui parápe ikã che rete.
. Pohã che ñe’ãme ndaipóri arapýpe, reíma aguyguýva
. che ãnga kyrỹire ojejakutúma Mandu’a kyse.
Pedro Encina Ramos 1949

MANDU’A KYSE
Canto de amor y de nostalgias por la amada ausente.
El poeta inicia una búsqueda constante del paradero de la novia de sus sueños,
pero ella está escondida en algún lugar remoto de la tierra.
Y al no poder hallarla,
siente que un puñal invisible se le incrusta en el corazón inocente y
el olvido no encuentra albergue en su alma dolorida.
T.


ÑANDEJÁRA REMIMBOU YVY ÁRI
JESUCRISTO oikovérõ ymaite ñande yvýpe
omyasãi mbya pa’ũme iñe’ẽ poty jera,
ohejava’ekue ñandéve hekovia ko arapýpe
kuimba’e heko potĩva ha ohayhúva hapicha.

. Ha he’íma chupekuéra JESUCRISTO, torypápe:
. "Poheja peẽmekuéra pe myasãivo che ñe’ẽ,
. mbyakuéra apytépe ha mamo ikatuhápe,
. tahoky ko yvy ári tapia vy’a pavẽ".

"Che vokóintema ajupíne yvate che Ru hendápe
ha peẽkena joayhúpe peikopa oñondive,
che añohẽne pende ári toryete opa hendápe
taipoty pene ñe’ãme mborayhu potĩ pavẽ...".

. Upete guive ha’ára pa’ikuéra arapýpe
. mbyakuéra apytépe tapia oikundaha,
. oñohẽvo mborayhu yvypóra ñe’ãpýpe
. ha mante ohechaukávo ku tape potĩ vera.

Ñahendúramo hasýva omanótava angaipápe
ka’aguy vai mbytére ha’eñomi tyre’ỹ
katueteku oikuaárõ oĝuahẽva’erã hendápe
pe hi’ãnga omopotĩvo ha omokãvo hesay.

. Taro’y ro’yhaguéicha jepe ku ñande jokáva
. térã kuarahy hakúgui tohesy ñande rete,
. jahecháva Pa’íkuéra guataha oikundaháva
. ha omyasãi hapykuerépe Ñandejára Ñe’ẽngue.

Nda’ipóri avaréicha ohayhúva yvypóra
I "pira" ha imboriahúva peteĩchante chupe,
oipe’áva opa ñe’ãgui angaipa vai hapóva
ha oñotỹ, hapykuerépe iporãva memete.

. Upeháre ñandekuéra angaipa ñande jopýva
. arakue ha pyharépe Tupãme jajerure,
. tombou ñandeapytépe Pa’ieta akã hypýva
. ikatu haguã vy’ápe jaikopa oñondive.

Kuñakarai maymarõ ha avei karaikuéra
pembo’e pende ra’ýpe ha Pa’íramo toiko,
mbovyetéko Paraguai pe avare ñanembo’éva
ikatu haguã ko’ẽrõ angaipa ñamondoho.

. Jahechava’erã upérõ hetaite mba’eiporãva
. Pa’íkuéra omyenyhẽrõ Guarani ñane retã,
. ha ipotyva’erã ñandéve ymaitéma jaipotáva
. ku vy’a apyre’ỹva ha upéi tekojoja.
Pedro Encina Ramos 1957

ÑANDEJÁRA REMIMBOU YVY ÁRI
Ferviente exhortación a pedir incesantemente al Señor de la mies
para que envíe numerosos operarios sabios a su mies
para que los hombres disfruten de tantos bienes
de que son portadores por comisión de Dios.
Estilo diáfano.
Ritmo fluido.
Versificación correcta.
Fragancia de tierna devoción exhalan sus versos.
T.


KO’ẼJU RORY
Yvytu piro’y oipeju kangyete ko’ẽju oguahẽvo
ha maymárõ yvoty hyakuãngue omyasãi arai renonde,
guyraita opurahéi jeroky vy’apópe ko’ẽ hembipévo
ha oikovéva guive yvy ári opaypa ha horyjoaite.

. Kuarahy porãite jahecha iñapysẽ yvyty akã ári
. ha omyasãi henimbo mimbipa sa"yjúre tesãi ha vy’ã;
. ñañandu pejave ñembyasy oguepa ñane ãnga ruguágui
. ha tory pavẽ’ỹ pya’ete katuĩ ipoty hekovia.

Rasaite iporã ko’ẽju piro’y Guarani retãpýpe
yvytu pepo ári iñasãi mombyry ko’ẽtĩ ryakuãngue;
ha ysapy jajaipa jahecha oñuvã ha omyakỹ kogatýpe
ha’ete pejave ho’ytáva vy’ápe ñande rekove.

. Jahechápype ãicha iporã Paraguay pa mba’ére jaikóne
. Jaheka ivaíva, tape ikarẽva, jaguata haguã,
. ñamaña mombyry ñamyagẽ ko’ẽju toryete reruhára
. ha iguýpe maymárõ López ra’yréva ñañoañuvãmba.
Pedro Encina Ramos 1950
KO’ẼJU RORY
Es el amanecer risueño, la grata hora en que las avecillas
con sus trinos armoniosos y las flores más bellas
despiden al viento su aroma exquisito,
saludando a la aurora que llega nimbada de múltiples colores,
anunciando día de paz y de ventura infinita
a nuestra asoleada patria paraguaya.
¡Salve amanecer risueño, mensajero de una existencia mejor!
T.
.
Fuente: LAS CIEN MEJORES POESÍAS EN GUARANÍ . Con nuevas incorporaciones y grafía actualizada. Por
PEDRO ENCINA RAMOS y TATAJYVA. Asunción-Paraguay 1997 – 425 páginas.
.
Visite la GALERÍA DE LETRAS
del PORTALGUARANI.COM
Amplio resumen de autores y obras
de la Literatura Paraguaya.
Poesía, Novela, Cuento, Ensayo, Teatro y mucho más.

2 comentarios:

  1. Me gustaria contactar con la flia de don pedro encina ramos! Fuimos vecinos alla x 1966.mi correo es
    Kaempa1950@hotmail.com

    ResponderEliminar
  2. El mejor poeta del py👏👏👏👏

    ResponderEliminar