Recomendados

lunes, 18 de enero de 2010

TOMÁS QUIROGA - ÑANDE PURAHÉI y AHECHAVA’EKUE / Fuente: POESÍAS DEL PARAGUAY, ARAMÍ GRUPO EMPRESARIAL.

POESÍAS de
(Enlace a datos biográficos y obras
en la GALERÍA DE LETRAS del
KUÑA OMBA'APÓVA
Jeguakáicha ne akã ári ajaka hyakuã asýva
Hi'upýgui henyhẽva reraha ko'ẽ guive.
Kuarahy jyva ratápe nde ry'ái hapo soróva
Ñaimo'ã ndéve ğuarãnte Ñandejára oity ko'ẽ.
.
Neresãi kuñataĩcha ka'ay rerambosárõ
Ha rehohápe rehóvo petỹmínte reisu'u.
Karurã nde rogapýpe remuña rehupytývo
Ha so'o repyrãitére katuínte nepytũ.
.
¡Ha kuña remba'apóva!
Che symi marangatu,
Mboriahúgui ikatu'ỹva
Repyta repytu'u.
.
Pynandi pynandimínte nde ao jopyru'ỹre
Asajepyte tiníme reipykúiva kangymi
Mbujape ndepy'akáva remokõgui guatahápe
Ha mitã rehayhuetégui nderejúiva po nandi.
.
Jepeve nekane'õ ha nde guata kytã'imbáva
¡Aichejára nderehénte avave nde'iva'erãi..!
Sapy'a ku cherejárõ che symi cheapoharéva
Tyre'ỹ ha tarovágui añesũne.
.
KUÑA OMBA'APÓVA. Canta a la humilde mujer que sale todos los días a trabajar. Al amanecer toma un mate y sale a busca- su escasa ganancia, para volver al hogar después que tenga asegurado el sustento diario y alguna golosina para su hijo.
.
PYCHÃICHĨ
Pehendúke mitãmi pychãime ojeheróva
Ipyta rehe opu'ãva ndikatúigui anga oguata.
Ha py'ỹinte oñeñopũgui hapicha hese ojahéiva
Oinupã térã ohasávo ipysãre opyrũmba.
.
Ku ro'ýgui ohova'erã omopẽ ha omono'õvo
Ombyatývo ijyva ári yvyra pirumimi
Rehecha tanimbupáve oñeno ha ijapu'árõ
Oryrýi, ndijahojáigui, ndijavýi ku jaguami.
.
Ko mitã mboriahumi, ijao charapamíva
Ipire tanimbupáva tataypýre oikohague
Hesayku saykupamígui, hesaýpe ojovahéiva
Ha'evégui táva hũme ojejokuái ko'ẽ guive.
.
¡Aichejára! ndahetái. oje'e ramo ijerére.
Sapy'ánte ipyjekágui iko'ẽva iñate'ỹ
Isymi péicha ohechárõ oñopẽva tukumbópe
Ha nda'itúa jekuaáire ha'etéva tyre'ỹ.
.
Iñarõrõ ñembyahýi Ñandejára reraitépe
Oipykuiva'erã umi ñúre yvamíre ojovayva
Pychãichĩ mba'erãitéva, ndo'áitama ka'aguýpe
Ha'ãrõvo okukuipáva guaviju hi'ajupa.
.
Peikuaáne "Pychãichĩ" rekove marangatúpe
Hetaite teko asýpe, jaheipópe oiko rire
Pe'arã jeko upéinte peteĩ Che Réi rajýpe
Oguerokañyhaguére omendava'ekue hese.
.
PYCHÃICHĨ. Nombra al niño sin padre, que vive corno huérfano de afecto y al que prematuramente cumple actividades que le impiden acceder a los juegos de la niñez. Sus obligaciones son muchas y con nula gratificación.
.
Fuente: POESÍAS DEL PARAGUAY – ANTOLOGÍA DESDE SUS ORÍGENES. Realización y producción gráfica: ARAMÍ GRUPO EMPRESARIAL, Dirección de la obra: OSCAR DEL CARMEN QUEVEDO. Recopiladores y autores: RAÚL AMARAL, MARÍA BARRETO DE RAMÍREZ, AÍDA ORTÍZ DE CORONEL, ELA RAMONA SALAZAR S., RUDI TORGA / Tel. (595-21) 373.594 / arami@rieder.net.py – Asunción / Paraguay. 2005. 781 pp.).

No hay comentarios:

Publicar un comentario