Recomendados

viernes, 20 de noviembre de 2009

FELICIANO ACOSTA - "MOMBYRYETE MOMBYRY"

MOMBYRYETE MOMBYRY
Autor:
FELICIANO ACOSTA
Editorial Servilibro,
Dirección editorial:
VIDALIA SÁNCHEZ
Ilustraciones:
JENARO MORALES
Asunción-Paraguay 2006
//
** Mborayhu añete hi'aju ha oñeñapytĩsu'uva'ekue FELICIANO ACOSTA ñe’ãnguápe, péina isã joapyjerávo oñembogua rõguáicha yrupẽme okukúi ha ohecha ára pyahu. "MOMBYRYETE MOMBYRY" guive oñemboja mbeguekatu ipurahéi arasunu, ojehyi'asy ñande apysakuápe ha ombopojái araru’ãre guarani ñe’ẽpoty rekove.
** FELICIANO ACOSTA niko ñe’ẽjára hekópe, ojepytasóvo ojetu'u ñe’ẽte ánga rapóre, oñapymi ñe’ẽ retã hypyvehápe ha upégui onohẽ iporãnguete, upéi oñemoĩ oñopẽ ha oipyaha ojuehe umi ñande ypykuéra ymaveguaréicha ñe’ẽte takate’ỹmbyrã.
** "MOMBYRYETE MOMBYRY"-pe jahecha mba'éichapa oipyvu hemiandu yvóra ha omokandire jey hembiasakue yma, mborayhu marãe’ỹ ojejapokóiva gueteri ikorasõ sãre ogueropurahei'asy, ogueropuraheirory.
** Ñe’ẽpoty ánga ypykue omboryrýi hemiandúpe omombarakapúvo añete ha mborayhu asy. "Ayvu Rapyta" ipytuhẽ kakuaaite opytávo ha ojerokyrari "MOMBYRYETE MOMBYRY"-rehe ae.
** Ha'émante ikatúta peichaite peve ñanembopaje ñe’ẽ-poravopyrépe ha ñanembovy’asaingo hembiapokuépe. Tove nga’u omongy katui imba'ekuaa ha py’ỹive tomyakãsã umi ñe’ẽ mimbi yvága rokẽre ñanembopokóva.
MAUROLUGO

//
TATA MOMBYRY OÑEMO AGUĨVA
** Mborayhu ratágui jejapopyre péina oguapy kuatia ári ha ojepyso ñande pópe, ñe’ẽ porãite, MOMBYRYETE MOMBYRY, Feliciano Acosta rembiapokue. "Mborayhu rata / cherapy vevúiva... " he'i ko ñe’ẽ haihára, ohechukahápe ohóvo ñandéve tata rovere oipichy mbeguekatúva ñane korasõ.
** Mborayhu ratápe ojejope ko ñe’ẽ kambuchi, oñehẽ he’ẽ asýva omombe’u haguã ñandéve imba'e ñandu, imba’e mbyasy.
** "Vy'arembe’ýre / ndaguatái va’ekue / rohayhu mboyve" he'i, imandu'ahápe ipoty jerárõ va'ekue ako mba'e guasuete tapicha pyti'ápe. Ha hováivo sapy'a pe imba'e ñandu, "osyry pe ára / ha iñamarayvi ñane mborayhu / omongakuaávo” oguerohory.
** Tata ha amarayvi oñoañua, ojehe'a ha ipoty ko mborayhu porãitépe, omombe'u háicha ohóvo ñandéve haihára : "Ne ryakuã he’õva / che pire ry'áire / oje’opaite", "Che ñe’ã rupápe / rekémi va’ekue / ha che pukavýpe / retytýi repáy". Mborayhu añete, "yva ka’aguy".
** Ha katu oguãhẽ sapy'a ára ikangy ha ogue mbeguekatúvo pe mborayhu rata. "Inimbo vera / jajuaju hague / ipo'i ha oso" he'i hayhuhára opytáva oñembyasy ha ogueromandu’a "kunu’ũ rupa / pore’ỹruguáre / oikóma oguata". Purahéi asýicha ojepyso upéirire ko ñe’ẽ ñahendu mbeguekatúva jahávo MOMBYRYETE MOMBYRY. Purahéi asy nohenduvéimava mborayhu jára: "che ñe’ẽ ryapu márõ ndojokái / ita kirirĩ. / Yvytu vevére / ojevy jey / tarovápe ou / che pype omano ".
** Tata potyjerápe heñói va'ekue mborayhu iñasãi ko kuatia ñe’ẽme. Tata potyjerágui oiko ñe’ẽ poty, ha upéi, oguévo tata, oiko chugui purahéi asy. Ha jepevérõ ko ñe’ẽ ñembyasy "tesarái rembére oikóma oguata"; mborayhu oñandúva oñomisé imba'embyasy mombyry mombyryete, ipire ári "otytýi akói mandu'a jehýi". Ha tata rendaguépe, ojepota jey mandu'a rata, Feliciano Acosta ohatapyñáva iñe’ẽ marangatúpe.
SUSY DELGADO
//
No me cuentes poeta qué sucede
Cuando dos seres que se aman se separan
.
Yo también percibí ese jirón de sombra en senderos de invierno
Escuché su sonido de tela desgarrada en la intemperie
Y vi cómo arrastraba remolino de flecos desolados
Con ojos perforando pálidas vigilias
Reconocí el bramido de bestia acorralada por espacios vacíos
.
Y su furor inútil embistiendo la nada.
.
Por eso no me cuentes
MARIO CASARTELLI

No hay comentarios:

Publicar un comentario