Recomendados

sábado, 28 de noviembre de 2009

GREGORIO GÓMEZ CENTURIÓN - POESÍAS / Fuente: ÑE’E - POEMARIO EN GUARANI PAĨ, GUARANÍ PARAGUAYO Y CASTELLANO

POESÍAS
Fuente: ÑE’E - POEMARIO EN GUARANI PAĨ,
GUARANÍ PARAGUAYO Y CASTELLANO
por GREGORIO GÓMEZ CENTURIÓN
(PARAGUÁI RE’ÝI.
CHOKOKUE HA PAINGUÉRAGUI HENDUPYRE.
KUÑA HA KUIMBA’E, JEGUAKA HA JASUKÁVA REMIANDU)
Incluye cd con poemas recitados por el autor
Editorial Servilibro,
Asunción-Paraguay 2007
Dirección editorial: Vidalia Sánchez
Diseño de tapa: Claudia Netto
Consultas: info@portalguarani.com
**/**
MARANDEKO PYTU, SU TIEMPO Y GEOGRAFÍA
** El tiempo-espacio de Marandekó Pytú se sitúa en los años de 1969/72, época en que se iba construyendo, bajo la impúdica mirada de la dictadura militar stronista, la comunidad San Isidro del Jejuí cuya vida y existencia fueron truncadas por la criminal acción represiva de Pastor Coronel y el Tte. Coronel José Félix Grau, el 8 de febrero de 1975.
** Pero el poema también intenta rescatar y pregonar la dura experiencia de los asentamientos campesinos que, especialmente durante su primera época, sufrieron los rigores de una total precariedad de medios, ya sea en materia de alimentación, vivienda, salud, escolarización, como en la ausencia de herramientas básicas de labranza.
** En realidad, si los asentamientos campesinos solamente experimentaran la total horfandad por parte del Estado, esos asentamientos, indudablemente, se sentirían casi agradecidos. Pero no, además de ser desprotegidos, abandonados, ignorados y despreciados por la absoluta mayoría de las autoridades que representan al gobierno del Estado, esos asentamientos, por lo general, son reprimidos, ¡antes y después de su conformación!
** ¿Es "delito" reclamar un lote agrícola? ¿Es delito organizarse como ciudadanos libres y apoyar la organización de otros grupos o asentamientos?
** Esta sucesión de realidades rescata MARANDEKÓ PYTÚ - "ECO DE LA HISTORIA", tomando como base la experiencia de San Isidro del Jejuí.
**/**
MARANDEKO PYTU
(Este poema lo escribí en el Arzobispado de Asunción. Luego del atropello a San Isidro del Jejui, me refugié allí gracias al apoyo del Monseñor Ismael Rolón cuando comenzaba la "etapa caliente" de la represión stronista cuyo epicentro fue, sin duda, la Pascua dolorosa de 1976)
San Isidro del Jejui Rembiasa ári haipyre
Asunción, febrero - abril de 1975
--
Hácha pu joyvy ka'aguy ro'óre hyapu yvyguy mombyry vaicha
sapukáipyahẽ ñanemopirĩva kokuegua reko oñeñanduka
yvyra aisy tuguýicha pytãva tapicha rováre ojejapete
pytukytã'i, ñoko'ẽ popópe oipykúi ohóvo mboriahu hape.
--
Ka'aguy ypytũ javorái vai mboriahu pyapy oiporupaitéva
rora morotĩ, mandi'o mimóime tapicha ipy'a anga omyenyhẽva
nombotái javérõ hetave jevy ñati'ũ akuágui hesa nomboáyi
ha upéicha'yrõ opytu'uhávo ku pindo roguégui oñemotapỹi.
--
Portiju opárõ mba'éiko ojapóta mba'apo okápe ohóne oisu'u
ikatu haguãicha pe imba'erãhápe hembi'urãmi oha'ã ogueru
upéciha ohasa jasy ojoapykuéri ha akóinte ne'írã kokuerã ohapy
ha katu iñakãme ombopiro'ýma hovyũreíva ku kóga ra'y.
--
Hembirekomi mombyry opytáva ndaikatúi rupi gueteri ogueru
ha ita'ýrakuéra michĩ joaitéva oromandu'a ha ipy'a oñopũ
hípane mbovy ko'ãicha ohasáva, hípane mokõi; irundy, heta,
mba'apo rekávo hembiayhu ohejágui ndaipapapýi péichava ojecha.
--
Vare'a ndaipóri ndaipóri kangy, yuhéi noñandúi ñande rapicha
omba'aposénte, ikokuesetéma, hi'ãitereíma hembiayhu ohecha
mboriahu reko heta oikuaa'ỹva, oikuaase'ỹva mboriahu reko
jepe omo'ãse tyegua'akuéra, mboriahu pyapýre mayma oñasaingo.
--
Oĩma kokue, jejopy vaípe ikatu porãma mandi'o kyrỹi ñaikumby avei
vy'a ikonimbáva oñani ipy'áre oañuãnguévo ikéra irũmi
ha upeha guive mokõive ojoykére ita'ýrakuéra ndive omba'apo
hi'ã ichupekuéra hapicha maymándie joaju añetépe ojoguereko.
Oñandu hikuái ho'o apytekuáre, jagua rãimboréicha teko asykucta
ha oñandu hikuái noñomoirũvéirõ, juruhe poguýgui nosẽmo'ãiha
ha upéicha oje'ói ha oñomoirũve ko'ẽko'ẽvére mbarete ombyaty
ha neipamíre pe hekohakuéra ombojeguapáma mborayhu poty.
--
Vy'a, ñemoirũ jekopytypópe ku ko'ẽreíre mayma omba'apo
ovy'a hikuái jepe imboriahúrõ Tupã oipotaháicha torypápe oiko
mitã'i maymáva pe mba'apoháre térã akãhatãme hory isaraki
mitãrusukuéra ha mitakuñáva, teko añeterã ombosako'i.
--
Ha heta yvypóra pe ijerérekuéra py'ỹinte ojeréva ha ojesareko
ha amo ipahaitépe ohua'ĩjoáma ohechasetégui péichagua teko
ha ohecha hikuái hesa teetépe ha ohetũ hikuái mborayhu pytu
oikuaa hikuái Tupãre ojuajúva mamoite peve pa ikatu ojoayhu.
--
Ha upégui osẽnguévo ha'ekueraháma mayma ojupe oñeporandu
ha piko mba'ére ñanderekoháre márõ ndaikatúi ñande jajoaju
ha péicha oje'ói akãrakupópe hapicha mayma ndive oñomongeta
ha ñaimo'ã'ỹre tavaygua maymáme oañuãmbáma mborayhu rata.
--
Mboriahu mimi ko'ãicha ijatýva pe Tupã ñe'ẽre oñemopyenda
ipa'ũmekuéra techagi ndaipóri pehẽngue teéicha mayma ojoayhupa
ha heta yvypóra imba'eporãva ko'ãicha ohecháre joayhúpe ojeiko
oipytyvõségui ikatumiháicha mboriahu atýpe ome'ẽ ipo.
--
Ha oime avei umi tapicha ko'ãicha ohechárõ rasa oñeko'õiva
oirnétamo umíva akãhy'akuágui mba'e guasuete ndojuhuporãiva
térã nipo oiméne hesakãitemígui mboriahu joaju mba'épa ogueru
ko'ã karai tapia okambúva oñandu oñyñýita pe ikamby ryru.
--
Ha upéicha jave maymave yvytúre py'a rayẽ pópe oiko osapukái
ndaje ha'ekuéra sarambi ojapóva oipysyrõhávo ñande Paraguái
ajépa hasy ñane ñe'ãkuápe ko'ãicha mba'e oúre ojehu
ndajaroviaséi oĩha ipy'áva omosarambívo tekove joaju.
--
Ha oguahẽ hikuái py'aro pahápe aníke ojoayhúva hapépe ojuhu
omosarambíta, tosoro osoróva, ndohechasevéima pehẽngue joaju
ku yvytu pochy oguaherõguáicha ha ogueroveve mboriahu tapỹi
mitã sapukái jahe'o pa'ũme kokue gua mimi rehe oñembosarái.
--
Ha katu oikuaáne aña rembiguái mborayhu rendy ndoguemo'ãiha
ikatu porãntema omoinge iñakãme mboriahu pyapy ndosomo'ãiha
hendypu jepéva tesakã iñakãme nda'ikatuvéima pombéro omondýi
mboriahu ojoayhu ha ojuaju jepéva opíma chugui pe pyta ryrýi.
--
Reínte heságui okúine tata, rei ijahy'ógui ñe'ẽro opupu
aña rembiguái ndaipu'akaichéne imbaretevéne teko mborayhu
yvypórakuéra hesãiva iñakãme ko'áicha mba'égui ndahesaraivéima
sapukái pyahẽ kokueyguágui osẽva tapicha maymágui naiñomipyvéima.
--
Mombe'upyrã hi'añetevéva ha ikuaapyrã heruguã maymáre
mboriahu ruguýpe haipýva ohóvo péina ojaitypóma arapy ru'ãre
reínte heságui okúine tata, rei ijahy'ógui ñe'ẽro opupu
aña rembiguái ndaipu'akaichéne imbaretevéne Tupã mborayhu.
--
Mboriahu reko heta oikuaa'ỹva ha oikuaase'ỹva avei oiko
katu hetave pyapy mbaretépe ogueropojáiva ojupe ipo.
Ka'aguy ro'óre hácha pu joyvy hyapu yvyguy mombyry vaicha
sapukái pyahẽ ñane mopirĩva, kokueygua reko oñeñanduka.

No hay comentarios:

Publicar un comentario