Recomendados

martes, 13 de julio de 2010

FÉLIX DE GUARANIA - TECHAGA’U REI OPAMA (ACTO ÚNICO, VERSIÓN EN GUARANÍ) / Fuente: TEATRO PARAGUAYO - TOMO I de TERESA MENDEZ-FAITH.

TECHAGA’U REI OPAMA
(ACTO ÚNICO)
Obra de
FÉLIX DE GUARANIA
(Enlace a datos biográficos y obras
En la GALERÍA DE LETRAS del
www.portalguarani.com )
.
TECHAGA’U REI OPAMA *
PERSONAJES
*. JOSE MARIA / SERAFINA / CHIMO

*. Esta obra fue estrenada en Asunción (Centro Cultural de España Juan de Salazar) por el grupo de teatro juvenil “Karaku”, en junio de 2001.

ESCENA PRIMERA
SERAFINA (50 años), sentada sobre una silla, cosiendo, remendando o tejiendo. De vez en cuando, lleva un pañuelo a los ojos, como secándose las lágrimas a punto de correr.
JOSEMARIA (63 años), entra como si llegara del trabajo. Ropa de calle, humilde. Un bolso en la mano. Al ver a Serafina hace un gesto de desagrado.
JOSE MARIA: Ha! Apena roheja...! ha néike ne rasẽ sa'i! Pero mba'é piko ojehu ndéve... Oimé piko rembyasýva... Tẽra piko nde rasy!
SERAFINA: Mba'evéko, el viejo... Ani repena cherehe!
JOSE MARIA: Mba'éicha ani repená piko...! Mba'ére piko napena mo’ãi...
Rejere jerénte niko, ha ne ahõ mbuku ha ne rasẽ... Ñaimo’ã katu oiméva ne gente manó mba'e.
SERAFINA: Ha'éma niko ndéve ndaha'eiha mba'eve!
JOSE MARIA: Mba'é tiko añete ojehu ndéve... Nderevy'ái piko, Serafina!
SERAFINA: Ha mba'é piko reipota che mbovy'a!
JOSE MARIA: E'a! Ha mba'e piko oime rereko'ÿva... Nde róga porã, re'u re' uséva, reñemonde yma ñane retãme araka’eve reñemonde’ỹ haguéicha, reñepohano nde rasýramo, ne memby kuéra hesãimba.
SERAFINA: Ani erétei... Ndarekopáiko hina!
JOSE MARIA: Upéva katu reiete eréta chéve! Jaju guié ko tetã koápe, che ha ne memby kuéra romba'apo vaekue romoi haguã ndéve ne rekotevẽ, che señora...
SERAFINA: (Suplicante) Aikuaáko, aikuaáko...
JOSE MARIA: Anichéne ere ore mo'opihá nendive... Ko'áĝa niko añete ndaha’evei iporãiteva ko Argentina-pe. Sa'ive ñamba'apo haguã ha tekove repy ojupi ko’ẽre... Jepevénte upéicha, Ñandejára ñande rovasa ha ndaha'éi ñaikotevẽteíva...
SERAFINA: E'ána, Josemariá! Cheko ndajeruréi mba'eve...!
JOSE MARIA: Jaju vaekue ñande po ñane akã ári, ne mandu'ápa, ojehapypa rire ñande rógami ha heta oñeñembosarái rire ñanderehe... Ñaguãhẽ ko'ápe jaikuaa’ỹre mamó jaháta, mitã tavy mimi ñande rapykuéri. Mokõivéva ñañemoi ñamba'apo oimeraẽva mba'epe... Ha upéicha, mbegue mbeguépe ñañakarapu’ã. Ñandejára ome’ẽ jey ñandéve mokõi mitã. Ko'ágã, ha'ekuéra ome’ẽma ñandéve niéto... Mba'épo jaipotave!
SERAFINA: Ha'éma niko ndéve, Josemariá... Chéko ndaipotái mba'eve!
JOSE MARIA: Mba'é katu piko aiporõ!
SERAFINA: Ndavy'ái reínteko... Oimé nune che añoitereígui mba'e... Ndé niko resẽ reho ko’ẽ mboyve ha rejevy pyharéma. Nañañe’ẽmírinte jepé niko! Che memby kuérare katu niko, reí ajekóta. Omendapáma ha mombyry mbyry jaiko ojuehegui...
JOSE MARIA: E'a! Ha mba'e piko reipota, che áma! Tamba'apove’ỹ ha tapyta ko'ápe piko... Nañaiméi aveí niko upeicharãicha... Umi mitãre katu piko, mba'e ja'éta.... Guyra ipepo mbarete vove, oveve, ha ndojevyvéima haityguépe...
SERAFINA: Ha nei, viejo, ani repena cherehe... Añe’e reipáko... Oime vaerã niko che guãiguĩgui reí mba'e...!
JOSE MARIA: Mba'éiko jajapota, Serafina... Péa niko ñande rekove...
SERAFINA: (Se levanta bruscamente, ante la resignación de José María.) Ñande rekovepáko! Ñande rekové ndaje! Koápe piko nde rehenoi tekove! Mba'éichagua tekové piko... Há, che viejo!, la vida ko ndaha'éi jakaru porã, ñañemonde porä, jake, japay, jaguata. La vida ko hetave mba'é hina, che karaí...
JOSE MARIA: Ha mba'e... Eremi chéve!
SERAFINA: E’a! Ha mamóiko reheja ne retã, ta'éna ndéve! Nde valle, ne gente kuéra rehejapareí vaekue... Nde sy ha nde ru, reikuaave'yva mba'éichapa oiko, oimépa oikove... Nde piko, che viejo, revy'a ko Guenosáire rovasy guasúpe, henyhéva ayvúgui, kyhyjégui ha jeroviá’ỹgui... Nderehechaga'úi piko pe ñande yvy! Umi ñande pyhare omimbipáva ñasaindýgui... Há, viejo, viejo!
JOSE MARIA: E’a! Resẽtapa hina chéve upéape...
SERAFINA: Hamba'é piko aipórõ pe ñande jukapáva, Josemariá...Techaga'úko, techaga'úko... Nde voí piko sapy'ánte renohẽ karameguãgui ku ne mbaraka tuja ha repurahei "Noches del Paraguay", "Che valle" hamba'e...
JOSE MARIA: (Tatarea.) Oiméme tajy poty/ pe cerro omopytamba/ oiméne hyakuã porä/ opá rupi ka'aguy...
SERAFINA: Ha. Ñandejára! Araka'épo ajevýne pe che retãmíme... Tove taguapy pe óga rokárape, takay'u, tama’ẽ ohasávare, toroñomomaiteí, rory joá... Há tekove aña, ñane mombopáva mombyryete! (Se emociona, llora.)
JOSE MARIA: (Con visible emoción) E'a! kóa katu mba'etéma... Ipahápe chemohasẽtama chéve ave!
(Emocionado silencio)
SERAFINA: E'ana, pero ja che rovatavyetéma piko... !
JOSEMARIA: (Se acerca a Serafina, le pone el brazo sobre el hombro, le acaricia los cabellos.) Aikuaáko chave, Serafina... Nde piko reimo’ã che py'ahatãitei... Añemesu'uko ani haguã otororã che reságui tesaỹ... Chéko ndéichante aveí... Che mandu'áva manté, maerã piko anegáta... Che jopy techaga'u, ko pore’ỹ guasuete jahasávare... (Suspira...) ha ipukúma ohóvo, Serafina, ipukúma ohóvo...
(Serafina esconde la cabeza en el pecho de José María.)

ESCENA SEGUNDA
Entra Chimo, que había escuchado las últimas palabras de José María.
CHIMO: Ipuku, che hermano. ipuku añete. Pero ikatu ñamombyky... Ha ikatu voí katu ja'e, oñyñyimaha ohóvo. Ohóma ogue haĝua goty ko techaga'u ñande jopypáva... Mba'e piko peẽ peimo’ã... entéroko jaiko péicha ko Guenosáire hũ guasúpe!
JOSE MARIA: Ápe la vieja ko, ndé Chimo, oiko chehegui ñembyasýpe, ha amo ipahápe che moñembyasýma chéve ave...
SERAFINA: E'a, che Dio! Ipohýi'eté niko ko ñande rekove...
CHIMO: Jaipotáguinte, Serafina... ỹro katu, nañantendéigui mba'e tapépa jasegíta... Entéro jahechaga'u ñane retã, ñane familia, ñane amigo kuéra jahejapa vaekue... Ha mba'érepa ndajahechaga'u mo’ãi ku... arroyo porã, umi ka'aguy hovy, umi ñasaindy morotĩ ojaho'íva ñande roga rokéra... Heta mba'e jahechaga'u. Pero ivaí jaiko jajapajeréi ñembyasy reípe... Amo ipahápe, ñande ndajahekái vaekue ko tekove kóa... Oñemoi vaekue ñanderehe, ha jajetyvyro vaerã chugui...
JOSE MARIA: Ha mba'épa, kompare Chimo, jajapo vaerã ñambogue haĝua ko ñembyasy vaiete ñande apyhypáva...
SERAFINA: Upéva, upéva che la ha'éva...
CHIMO: Ñasẽ vaerã ñande guatágui, José María, ñamondoro vaerã pe pytũ guasu ñane mongoráva... Jajetyvyro vaerã, chamigo... Ko ñane añoreí jaikopa, mombyry mbyry ojuehegui, ñane mokangueratamba, omokangypa ñande ruguy, omoñandu renimbopa ñane korasõ... Ndajaikuaavéi mba'éve ñane retãgui, nañaporandui voí... Jaikónte jahechaga'u, pero ñañemboyke hekovégui...
JOSE MARIA: Pero oréko ore tujáma, ndé Chimo, moó piko rohóta... Ha upéi ave, ja'e porãsérõ guarã, lo mitã kuéra niko argentino meme ha ndoikosevéima ore reheve umi ore roikosehá rupi...
CHIMO: Ha péina hina upéva! Peẽ voí peñemboyke ñane retãgui... Jahechaga'u ndaje ñane retã! Ha ñande ra'y kuéra jahejapa okakuaá pytaguáicha... Ñambo'e rangue chupekuéra paraguai reko, ñane ñe’ẽ guaraní, ñane músika, ñande historia...
SERAFINA: Ha upéicha vaerã mo’ã niko...
JOSE MARIA: (Hace un gesto de impotencia.) Nañandepu'akái voíko...
CHIMO: Ndaha'éi upéva, Josemariá... Nañañemoiri voínteko... Jahayhuka vaerã ñande ra' y kuérape ñane retã, hetanguéra aveí niko, jepevénte onase ko'á rupi... Ha'ekuéra niko tenonde ñane pytyvõ vaerã mo’ã ñanohe haguã ñane retã itaguỹgui...
SERAFINA: Avavéko ndojapoi mba'eve, ndé Chimo!
CHIMO: Ani erétei, Serafina! Ndapeikuaái piko, ako kuehe domingo oñembyaty hague amo Obelísco-pe, 5 mil ñane ratãgua... Oguerosapukái ñane retã jopyha kuérape ha ojerure tekojoja, ikatu haguãicha jajevypa... Upépe tañamba'apo, upépe tajapytu'u techaga'úgui.
SERAFINA: Añeté piko ere!
JOSE MARIA: Rehechápa, Serafina... Ha'e voí niko ndéve, jahechamína pe televisión... ha ndé katu ere chéve: Na'umbré! Che kane'óma la opopopa reívagui... Notisiéronte niko ché ha'e ndéve!
SERAFINA: Ha moõma piko che aimo’ãta... ko ñande aréma voí nañañe’ẽvéi paraguayo kuerándi...
CHIMO: Péa niko pe ché ha'e tapiáva... Mba'éicha piko ñande paraguayo, aipo ndajajoheka mo’ãi, ndajajovisitá mo’ãi, nañañe’ẽ mo’ãi oñondive...
JOSE MARIA: Ajépa ndé!
CHIMO: Ñane retã Paraguáiko oikove ñanendive, ñane korasõme... Ñande yvỹko jaru ñande pỹre ko Guenosáirepe...
JOSE MARIA: Pero, ha polisiá piko ndojapói ñanderehe mba' eve, jaháramo umi atyhárupi...
CHIMO: E'ána, Josemariá! Pytunguyetépe voí niko reikóva ra'e...
JOSE MARIA: Paraguáipe niko, ni santo arahápe ndikatúi vaekue ojeho...
SERAFINA: Ani che momandu'a! Mboy tapicha membý piko oñembyepoti ha oho opa’ã yvyrakuápe...
JOSE MARIA: Ha umi ojejukáva, ha umi hapykuere kañy vaekue...
CHIMO: Upeichaite akue, ha upéicha gueteri katu. Mburuvicha kuéra ndohejái ñande puéblope opu’ã, oñembyaty, oñomongeta... Pero kyhyje opáma ohóvo. Ñane retãygua osẽ osẽ ko’ẽre ha oñondivepa omyaña ho'a haguã pe oga tujakue...
SERAFINA: E'á ndé! Ha upéa reheguá piko pe ñembyaty guasu oikóva aveí ko'ápe...
JOSE MARIA: Ha upéichata niko...
CHIMO: Upáa rehegua, Serafina. Ko Argentínape ñande retaitereí, ha jaiko pehengue pehenguepa, ndajaipe'ái ñande jehegui pe kyhyje ha jerovia’ỹ oñemoinge vaekue ñande ruguýpe... Che voí, heta ñande rapicha paraguáipe nambohasavei vaekue che po ndaha’éi haguére che partido-gua. Pero upéi ahechakuaá, mburuvicha kuéra voí ñane moñorairõhá, ha'e kuéra ñande jopy porãvé haguã.
JOSE MARIA: Ha upéichako añete...
SERAFINA: Ndé Chimo, repytáta niko, aje, ñasena haguã... Tereho, el viejo, erúmo ñandeve vinomi... Javy'ami Chimóndi...
CHIMO: Ahániri! Ehejánte, Serafina... Aha vaerãko hina petei atyhápe... Oikóta mbarakapu hamba'e... Ojehecháta mba'éichapa ikatu oñepytyvõ porã, umi ñane retäpýpe oluchávape...
SERAFINA: Ha upépepa mba'eichagua umi ohótava...
CHIMO: Opáichagua, Serafina, opáichagua. Hetarãyhuva guié...
SERAFINA: Nde Josemariá, mba'épa ere jahá ramo ñandave...
JOSE MARIA: E'a!, ha upéa voí niko pe che ha'e tapiáva. Mba'éicha piko jaikóta ñañemboty ñande pype... Ñaipytyvõ’arã niko ñandeve!
SERAFINA: Tahá katu tamonde ku che sái orregala vaekue chéve Andresito che santo árape... Ha ndé emonde ku nde traje rejogua vaekue Juanita ñamongaraí ramo...
JOSE MARIA: Eikyty mimíkena chéve, aretéma namondevéi...
(Serafina sale presurosa.)
CHIMO: Páa iporã. Josemariá... Techaga'u reí, ndovaléi... Mba'é piko aipo jaikótante ñane ahõ mbuku jaikóvo ñane retãre. Jaityvyro vaerã ñande ryguy ha ñambyetia'e ñane korasõ. Heta mitarusu porã porã oiméma itenonde. Ha ñande, Josemariá, anichéne ñande tapykue!
SERAFINA: (Entrando) Tereho eñemonde ha jaha Chimóndi... Ko'ágã katu opáma pe techaga'u reí.
TODOS: (Levantando la mano) TECHAGA’U REI OPÁMA!
.
De: Tekoa'anga: Teatro Popular en Guaraní
(Asunción, 2001), pp. 67-76.
.
Enlace a la versión en Español:
.
Fuente:
TEATRO PARAGUAYO DE AYER Y DE HOY TOMO I (A-G)
Autora: TERESA MENDEZ-FAITH
Intercontinental Editora,
Asunción-Paraguay – 612 páginas.
.
Visite la
GALERÍA DE LETRAS
Amplio resumen de autores y obras
de la Literatura Paraguaya.
Poesía, Novela, Cuento, Ensayo, Teatro y mucho más.

No hay comentarios:

Publicar un comentario