Recomendados

miércoles, 21 de abril de 2010

CARLOS MARTÍNEZ GAMBA - PLATA YVYGUY y PYCHAICHI / Fuente: EL TRINO SOTERRADO - Tomo II Autor: LUIS MARÍA MARTÍNEZ.


POESÍAS de
CARLOS MARTÍNEZ GAMBA
(Enlace a datos biográficos y obras
En la GALERÍA DE LETRAS del
www.portalguarani.com )
.
PLATA YVYGUY
.
(Acerca de la resistencia paraguaya
en la gran guerra patria del 65-70)
.
Cerro Leonpe, Mariscal
ehérsito pyahu o mo pu’a jey.
Mita, tuja, hesai, hasyva,
poyvi pyta, moroti ha hovyva guype
o ñe mbyaty.

Opéro kaño Yvyku’ípe,
o je japo gueteri:
tupao kampánagui o je pe’a
vrónse rembyre mimi.

Pólvora i pokama;
hi’upyra, upéicha nte avei.
Kokuépe ndai póri véima o ñemityva:
kumba’e, kuña, mita,
ñande ehersito rapykuéri
o je’oi pa.

Cerro León guive Cérro Kora peve
ñorairome ñande ruguyko,
140 légua puku kue jave.
Pirivevúipe, agóto 12 ko’eme,
ita, yvyku’i, vigrio rembyre,
kañome o je puru.

Kuña kuéra o ñorairo avei;
kambáre o ndyvu,
o hesa aty,
oikarai, asisu’u.

Aipo kónde d’Eu,
vrasiléro mburuvicha,
Pédro Páblo Caballéro pe
o ahy’o mondoroka.

Ha opitalre, oímba’y
ha omanombotávagui henyheva,
o jatapy,
Naino Caballero, mita mimi reheve,
-tendyva guasu gua’u-
teta mandu’arame
o moínge Acósta Ñu.

Kaño rendyvu
o ñaka’o
Florentin Oviédo kavaju,
oúva, o mombyta rire i ñani,
yvyre o je joso,
tuicha mboka ryapu
ha sáule parara reheve
ha tuguy chororo.

Kamba kuéra, kapi’itindyre
o mbo ja tata.
Sapukái ha pyahe mante o ñe hendu,
mita rete chyryry,
tata sununu.
Yvága o jaho’i tatatína.

Lópe ykere
tetagua o ñorairo,
o ñandúgui ho’ópe
ñande reta o je haitypo
he hendive, i paha peve
tekoteveha o je pytaso.

Villa Kuruguatype, Lópe he’i jey
partiku kuérape, anive hagua
hapykuéri o tyryry.

Jepeve upéicha,
karai guasu ñe’e
tesaráipe upéro o jeity.
Ndai póri kuña hembiayhúpe o hejaséva;
i túva ha i sy rapykuéri hase mita mimi.
Yvypóra oi háicha, Soláno Lópe o guaheha peve
o guahese aveí.
Soláno Lópe o mano rire mba’e i katu
paraguái memby, o mano’yro,
ñorairogui o pytu’u.

Lópe oikove aja,
o mano va’ekue jepeve o pu’a jeyne
kamba kuéra renondera.
Ha upéi Lópe oisu’u,
i paharame,
Cérro Korápe,
tetaygua yvv akyta ryguy.
(Acerca del «Plata yvyguy»)
-Che jaryimi o mombe’u
i sy he’i hague ichupe:
«Soláno Lópe, kuarénta karrétape,
o hupika pláta ha óro tetamba’e
pe ñorairo
Pirivevúi rire;

karréta kuéra o ñe mbo tyryry
Mbarakaju ru’ame ve
ha yvykua hugua’yvape o jeity».
-Upéi, ndaje,
umi karrérope o je juka,
ani hagua o mombe’u
teta rembirepy renda.
Ndai katúiva o je kuaa
mamo itépa umi karréta
o ñe mbo japaro.

(La causa social que da pie
a creer en su existencia)

-Mba’eicha piko umi guaimi ñe’engue
pe júta pe rovia.
Mboriahúgui reí paraguái apytu’ume
pláta yvyguy rerakua i poti ai jera

Mboriahugui reí tetagua akame oike
entiérro je jo’o mante i katutaha
ichupe kuéra teko’asygui o guenohe.

Pláta yvy guy, añete
ha’e ndéve, che ryvy,
mboriahu py’aropúpe nte
hapo ypy.
Ta’aro reí, jerovia’y
ha tembiechaga’u je haru
o mo kañy hyepype
pláta yvyguy.
Upéicha rupi pe hecháne
pláta yvyguyre i ñaka ku’eva hetaveha,
ñande retame i pohyive jave
teko’asy, pytagua jeheka
ha umi verde’o aty ai
mboriahu ry’ái pyteha.

A árape, ñande rekove
ñande pógui o syryry
ha tetagua remimombe’ura rapére
o tyryry.

(De cómo se comporta el gringo explotador
con el trabajador y de cómo muchas veces
las fuerzas del orden responden
a las reclamaciones populares)

Sa’i umi vringo tapicha
paraguai ry’ái mbo hepy.
Hi’ári ete i kanguero joa
ha iñe’e pohyi umi i sy memby.
Tahachi ha verde’o ruvicha,
oiméro mba’apohára kuéra
hemikotévere o jerure,
o mbou konkrito ha mboka,
mboriahu pu’amby
mo kiririra.


PYCHAICHI
.
(De cómo Pychaichi,
representación del pueblo,
lleva una existencia diferente
a los tienen un buen pasar
o por estar «arriba»).
.
-Ore ro’u so’o
ha Pychaichi ho’u tukumbo.
-Ore ro’u servésa
ha Pychaichi ho’u kerésa.
-Sombrero de paño ro mondéva ore
ha Pychaichi
sombréro piri sorokue.

-Ore ro mondéva sáko kasimir
ha vóta puku.
Pychaichi o je aho’i vosa rembyrépe,
mandí’o ryru.
-Losio «Kláro de Lúna» gui
ore ryakuavurei.
Pychaichi hy’ai raguinopa
ha i katí.
-Votika poha me ore rasy vove
ro ñe pohano.
Pychaichi katu
asuka del kámpo mi mante
i sarampiu ári oipyso.

(De cómo al pobre se le achaca
gratuitamente los vicios)
Oikóramo plása guasúpe
so’o ñe monda,
Pychaichichire pya’ete
o ñe mbo ja.
Karréra hápe
oikóramo ñorairo,
Pychaichípe
o ñe mo tukumbo.

(De cómo el pobre
no tiene estabilidad o debe emigrar)

Máva pa he’íne chéve
pe karia’ymígui
heta gui o ñe mo se va’ekue
ha i katu’y va o jevy
pomokoi ro’y rire.

O hecha umi táva tuichavéva
teta ambue gua,
o hasa heta mba’apóre,
opáicha gua tekóre
ha haimetete oiko chugui pytagua.

...Pytagua reta re
nda ikatúiri o je pokuaa
ha i vállepe o jevyse
o mano hagua.

CARLOS MARTÍNEZ GAMBA. Poeta de gran inspiración popular. Su pluma ha recreado casos y cosas de nuestra tradición y de nuestro folclore: pese a estar radicado desde hace varios años en Buenos Aires. Obras. Pychaichi (2 volúmenes), Plata yvyguy, Hose Dolores...
.
Fuente: EL TRINO SOTERRADO. Paraguay : aproximación al itinerario de su poesía social. Tomo II Autor: LUIS MARÍA MARTÍNEZ Edición digital: Alicante : Biblioteca Virtual Miguel de Cervantes, 2002 N. sobre edición original: Edición digital basada en la de Asunción (Paraguay), Ediciones Intento, [1986].
.
Visite la
GALERÍA DE LETRAS
Amplio resumen de autores y obras
de la Literatura Paraguaya.
Poesía, Novela, Cuento, Ensayo, Teatro y mucho más.

No hay comentarios:

Publicar un comentario