Recomendados

miércoles, 10 de marzo de 2010

EMILIANO R. FERNÁNDEZ - 1° DE MARZO, CHE MBARAKAMÍNTE y GUAVIRA POTY / Fuente: POESÍAS DEL PARAGUAY. ARAMÍ GRUPO EMPRESARIAL.


Autor: EMILIANO R.
FERNÁNDEZ

(Enlace a datos biográficos y obras
En la GALERÍA DE LETRAS del
www.portalguarani.com )

.
1° DE MARZO
Ko che purahéipe hi’ãite amombáy Paraguái porãme
Ha oiméva oikove ñande ru yma tojapysaka
Tambopu diana tohendu oĩva ko ñane retãme
Mba'épa ha'e añatõi jave ko che mbaraka.

Péina che tapỹi ambojeguapa cinta tricolórpe
Amomaiteívo primero de marzo ko’ẽju pytã
Che irũ cherovái rombovívami pe Solano López
León intachable ohayhuva’ekue Paraguái retã.

Ohuã’iva’ekue mbohapy tetã ñanerundipávo
Lanza ipopekuéra, bayonetaita hatiãirei.
Oñepysãnga Tujutĩme oikévo batalla rekávo
Upépe ohecha mba’épa ovale raza guarani.

Ha Solano López kuimba’e añete hetã ohayhúva
Rovy’ava’erã ndéichagua yvy ári oimérõ mokõi
Peina purahéi che py’ambytépe ndéve añonáatúva
1° de marzo ko nde yvy ári este día heñói.

¡Viva el Paraguay! Péina asapukái ã Chako ruguápe
Ajapo haĝua López rapekuégui puraheirãmi
Apoi yvytúre oĝuahẽ amo Cerro Corápe.
Sepultura ári oĩhapehína ñande karai.

Ha cincuenta y seis año omboty este día iko’ẽvo
Del año setenta ku Cerro Corápe ñorairõhague
Uperõje López henda blanco ári hetã odefendévo
Ijespada ipópe ibandera guýpe al galope osẽ.

Ocumpli iley "Vencer o morir" tupi renondépe
Coronel ta’ýra, ijykére osẽ Resquín avei
Kambáre okopi hetã rayhupápe tatatĩ apytépe
Nopensái la vida ome’ẽtaha, noinbyasýi voi.

Hi’ãntéva chéve cada oĝuahẽ primero de marzo
Che jurúgui osẽ ñe’ẽ iporãva poravopyre
Japaga haĝua ñande debeha a los veteranos.
Umi ñande ru ñande tricolor defendehare.

Tujutĩ, Kurupa’yty,
Estero Bellaco, Ita Yvate
Ytororõ, Cerro Corá
Solano López upépe oime.
.
1° de Marzo.
Fue escrito para recordar
el aniversario del fallecimiento del
Mariscal Francisco Solano López,
acaecido en 1870.
Este poeta es el más riguroso cantor
del heroísmo del pueblo paraguayo.
.
CHE MBARAKAMÍNTE
Che mbarakami che sýicha avei amokunu’ũva
Che mbarakamínte ojoráva chéve che py’arasy
Ndavy'ái javérõ angata pohéi ha’e chemoirũva
Ko che angapýre mborayhu ñaña oikórõ opoñy.

Kuña ipy’aróva arekorãngue chepykuaharãva
Che mbarakamínte ambosái jeguáne aikove aja
Tove tahendu kuña kũ rãimbe iñe’ẽmeĝuáva
Py’arasýgui te’i cherehe chetavymaha.

Kuña sarigue oikomava’ekue ko’ápe ha pépe
Cherehe anichéne ni tuguy hasẽrõ ojepokuaa
Cheañónte taiko ha ani apyrũ výro pyporépe
Peicharã voi chendive arekóva ko che mbaraka.

Nacherasẽichéne cheañónte aikórõ tape pukuvére
Pyharepytũrõ ñu ha ka’aguýre taipykúi tape
Kuña morombínte ndarekosevéi maymave cheykére
Ipyporekuéra kóina chekutúva aĝaite peve.

Tesangýremo cherasẽhague che resa ojypáma
Che mbarakamínte ndoipotaiete aha’ã jagua
Apuraheihápe ohasa umía ha ja avy’áma
Ha nga’u ra’e karia’yrekópe che kupy ojoja.

Kuña pirehýi ánga ro’ysã hekopyta’ỹva
Ni gua’urei che resa yképe ndahechasevéi
Ahaseteve aheka yvy apére chéichagua itavýva
Areko haĝua che róga potĩme aropurahéi.

Che mbarakamínte chemoirũmiha verso kachachãme
Mamo rohohápe ro’évo ojupe rojohayhuha
Ha ku pybare orejaho’ívo rokemi haĝuáme
Che akãguýpe oĩva arambohamícha ko che mbaraka.
.
CHE MBARAKAMÍNTE.
Compara el amor a su guitarra con el del amor a la madre.
Y ninguna mujer más podría reclamar ese derecho.
Su guitarra es la confidente y fiel compañera de su alma y también,
su escudo contra toda adversidad.
.
GUAVIRA POTY
Che mbarakami asyete ndepúva
Reikuaapaitéva che mba´embyasy
Aropurahéita ku ahayhuetéva
Mombyry opytáva Guavira poty.

Timbo jero´a tape ári oĩva
Upépe vaicha osẽ oñembo´y.
Che kamba porã ijao hũmíva
Ryakuã porãite Guavira poty.

Caballero pueblo che pepo mopẽva
Ikatuve´yva ndehegui aveve
Mitã tyre´ŷicha chembopadeséva
Ahechave´ŷgui ku Zavala-kue.

Ko´ýte, ko´ýte rohechaga´úva
Al meno ko´ága oikéma ro´y
Eju che kamba chemongéra irũva
Ani neñaña Guavira poty.

Aníke ere mombyry aimére
Ha´e jaohoitéma ndouvéi hağua,
Ani repena ko yvy apére,
Ndaipóri kuña nderekoviarã.

Che mbarakami asyete ndepúva,
Emokãna chéve ko che resay,
Topi chehegui mba´asy añandúva
Ahechaga´úgui Guavira poty.
.

GUAVIRA POTY
El poeta expresa que está sollozando
de añoranza por ella.
Aún cuando la guitarra lo acompaña en su dolor,
no encuentra consuelo.
.
Fuente: POESÍAS DEL PARAGUAY – ANTOLOGÍA DESDE SUS ORÍGENES. Realización y producción gráfica: ARAMÍ GRUPO EMPRESARIAL, Dirección de la obra: OSCAR DEL CARMEN QUEVEDO. Recopiladores y autores: RAÚL AMARAL, MARÍA BARRETO DE RAMÍREZ, AÍDA ORTÍZ DE CORONEL, ELA RAMONA SALAZAR S., RUDI TORGA / Tel. (595-21) 373.594 / arami@rieder.net.py – Asunción / Paraguay. 2005. 781 pp.).
.
Visite la GALERÍA DE LETRAS
del PORTALGUARANI.COM
Amplio resumen de autores y obras
de la Literatura Paraguaya.
Poesía, Novela, Cuento, Ensayo, Teatro y mucho más.

No hay comentarios:

Publicar un comentario