Recomendados

lunes, 1 de febrero de 2010

HÉRIB CAMPOS CERVERA - MANDU’A RORY y CHE KYHA MOROTĨ / Fuente: POESÍAS DEL PARAGUAY. ARAMÍ GRUPO EMPRESARIAL

Autor: HÉRIB
CAMPOS CERVERA

(Enlace a datos biográficos y obras
En la GALERÍA DE LETRAS del
www.portalguarani.com )

MANDU’A RORY

Mandu’a rory ikusuguepáva nepore’ỹhápe
Ojopehague ñembyasy puku omanova’erã
Nde rerakuemi aropurahéivo ou che py’ápe
Ikatuve’ỹva ajahe’o’ỹre aromamdu’a.

Che ruguy porãva ajuhúrõ máva nde réra oguerúva
Yvoty rysakuãicha chembopiro’ýva ne ãhonguemi
Rohuğuaitĩségui tape ipukuvéva ahenonde’áva
Ikatu hağuaicha cherenduse’ỹrõ añehenduka.

Sapy’a ahechárõ ku karia’ykuéra nde rógape oúva
Pomyengoviaséva ha nañanimáigui ajesaupimi
Tesarái maymárõ noğuahẽiva’ekue che róga rokẽme
Che vy’a apytépe he che ñembyasýpe ndémante reime.

Yvága ni yvýpe nde jasy rendýpe ndaipóri omo’ãva
Ñasaindy porãicha pyhare ru’ãgui ñanderesape
Nde reikuaa’ỹre nde pypore ári ymáma aguatáva
Ikatuva’erãku oğuahẽ che ára ha rohupyty.

Ha’éva chejupe, mborayhu paháipo ko hese añandúva
Ajeve ndaipóri pohã omongueráva ko mba’embyasy
Pyhare poty, Paraguái retã rehesapepáva
Chemomarandúna reguepotaitévo japa oñondive.
MANDU’A RORY: En la ausencia de la amada, la alegría se vuelve ceniza. Y en imágenes se hacen presentes, vivencias que se resisten a morir. El plenilunio ahonda la agonía. La alegría de ayer es recuerdo que va apagando la existencia con inexorable severidad.
.
CHE KYHA MOROTĨ
Aha mboyve che retãgui
Mandyju porã pyrégui
Kyha morotĩ asýva
Ojapova'ekue Asunción.
.
. Che réra mandu'ahápe
. Ha oipotágui amyatymói
. Che ñembyasy hera'ỹva
. Oipysova'ekue Asunción.
.
Mombyry aimehápe
Che kyha jegua
Aromandu'amíva
Vy'a'ỹ jave.
.
. Pejúke che reindykuéra
. Ha pe ñotĩ che kyha
. Ku hembe'y jeguapáva
. Asunción rembiapokue.
.
Kuña porã jyva áricha
Añeñandúva ipype
Ikatuva'erãko upépe
Hopevy che rekove.
.
. Néina che kyha
. Chemyatymoimi
. Jahecha ndohóipa
. Ko vy'ave'ỹ.
.
Péina iñapysẽma
Pyhare ru'ãme
Ku jasy oguerúva
Mandu'a rory.
Julio 16, 1944.
CHE KYHA MOROTĨ: Antes de su forzado exilio, en Asunción, tejió su hamaca blanca, del más fino algodón. En ella acuna su nostalgia de la patria lejana, como si fuera el regazo de una muchacha.
.
Fuente: POESÍAS DEL PARAGUAY – ANTOLOGÍA DESDE SUS ORÍGENES. Realización y producción gráfica: ARAMÍ GRUPO EMPRESARIAL, Dirección de la obra: OSCAR DEL CARMEN QUEVEDO. Recopiladores y autores: RAÚL AMARAL, MARÍA BARRETO DE RAMÍREZ, AÍDA ORTÍZ DE CORONEL, ELA RAMONA SALAZAR S., RUDI TORGA / Tel. (595-21) 373.594 / arami@rieder.net.py – Asunción / Paraguay. 2005. 781 pp.).

No hay comentarios:

Publicar un comentario