Recomendados

miércoles, 3 de febrero de 2010

TEODORO S. MONGELOS - MUSIQUEADA HASMIN GUÝPE y NDE RESA KUARAHY’ÃME / Fuente: 25 NOMBRES CAPITALES DE LA LITERATURA PARAGUAYA por SUSY DELGADO

(Enlace con datos biográficos y obras
en la GALERÍA DE LETRAS del

**/**
MUSIQUEADA HASMIN GUÝPE
Arrieromi che rekópe,
mbaraka che jyva ári,
ko nde apyka puku ári
hi’ãnte chéve añatõi,
che kữre péina heñói
che mborayhu ra’ỹingue,
ñe'ẽ poravo pyre
ndéve ğuara purahéi.

Aipotánte sapy’a
reñandu nde róga guýpe
vevýi asy nde keguýpe
hasẽro che mbaraka,
ha upégui terepu’ã
ko’ã jazmín máta guýpe,
rejajáivo ñasaindýpe,
terohetữ che kamba.

Péina ko'ápe yvoty
hyakuãvu ne ra’ãróvo,
ha ojayvy nde resapévo,
lucero, nde kypy’y.
Na, epu’ána che reindy,
ko’ã nde roka mbytévo,
jasymi nde resapévo,
taneretữ nde kyvy.

Ko'embota ko añandu
ajevérõ ipy’ỹi
gallo kuéra osapukái
ha okokore ryguasu,
hetakuére guyraữ
ojeheka pe avatitýre,
ha amoite jahapetýre
orrelincha kavaju.

Hetaite mba’e porã
ogueru ko ko’etĩ
epáyna ehechami
oje'óiva y reka.
Ha aipópe ne vecinda
tory vaicha ombohovái,
oiko ñembiso jovái,
opáva aipo ijeguaka.

Néi, chéko che reindy
iporáma roheja,
ivai che raperã
ha hi’ári mombyry.
Amóina ave kuarahy,
amoite ára rapópe,
cerromi pa’ữ mbytépe,
ojajái hata rendy.
**/**
NDE RESA KUARAHY’ÃME
Sapy'ántepa ikatúne kuarahy pytu akúgui,
nde resa kuarahy'áme aguahẽ apytu'umi,
ndi javyintema ku chéve ysati opupúva hína,
amambái roky apytépe, nde resa kueramimi.

Pyharépa rehecháva ñasaindy pere perépe,
jasymi oike ha osẽva araípe oñemo’ã,
ha ndave ku peichaitéva, rejere ha rejerévo,
omimbi ha iñypytữva nde resa kuarahy’ã.

Ajuhu mba’e iporãva che py’a guive ahayhúva,
Yvypórape omoĩva jeguakáramo Tupã,
Ysyry rendaguemícha hovyữ ha ipyko’ẽva,
Vevyimínte ahetuséva, nde resa kuarahy’ã.

Reikuaáma arohorýva, reikuaáma mamoitépa,
sapy’a amanoha’ra ikatúne che ñoty
che rejántekena Mirna, nde resa kuarahy’ãme,
tosyry jepi che ári, tapia nde resay.
**/**
OPINIONES SOBRE EL AUTOR
** BARTOMEU MELIÁ, en su libro LA LENGUA GUARANÍ DEL PARAGUAY (Colecciones MAPFRE 1492, 1992), dice en uno de sus capítulos: "Los CLÁSICOS de la poesía paraguaya en guaraní se manifiestan con fuerza en la década del 30. Son aquellos soldados-poetas, músicos casi todos ellos, a quienes la guerra del Chaco, entre 1932 y 1935, infundió aliento lírico y proporcionó contexto épico. (...) Lo más importante sea tal vez la función que ha jugado su producción en su conjunto, que ya aglutinó en su tiempo la emoción colectiva, gracias a una lengua con la que se identificaba el pueblo paraguayo y que todavía atrae a los contemporáneos. La poesía en guaraní, aquella que es cantada y lo mejor de ella ha sido puesta en música-, incluso prescindiendo de sus logros literarios indudables, tiene el valor de un hecho social. Poesía, en realidad, que es más escuchada que leída y a la cual el papel sirve de medio para que pueda ser devuelta a la palabra del canto".
** Más adelante, Meliá agrega: “Poeta de la generación del Chaco, teatrista, político y -consecuencia normal para tiempos de dictadura- exiliado, Teodoro S. Mongelós (1914-1966) recibirá el sobrenombre de “POETA DE LOS HUMILDES”, con sus cantos de indignada y justificada protesta en favor de proletarios, de sufridas maestras y de campesinos, en una patria que ve tan dilacerada por intereses egoístas".
**/**
Fuente: 25 NOMBRES CAPITALES DE LA LITERATURA PARAGUAYA. Compilación y selección: SUSY DELGADO, Editorial Servilibro, Asunción-Paraguay, 2005 (389 páginas)

No hay comentarios:

Publicar un comentario