Recomendados

sábado, 15 de mayo de 2010

LINO TRINIDAD SANABRIA - CHE ÁNGA KÕI REREKUA, PANAMBI MOROTĨMÍVA y YVYRAPYRYRỸI / Fuente: TARUMA POTY



Poesías de

 
**/**

CHE ÁNGA KÕI REREKUA

(Es un poema dedicado a la amistad.
Escrito en Asunción, en el año 1979.
“Che ánga kõi” alude al “Gemelo de mi alma”


Che ánga kói rerekua
rekañýva herũguáre
nderejúipa cherendápe
che keguýpente jepe
--Rohechámavaicha chéve
nderorýrõ che apukávo
nerasẽrõ añembyasývo
rembyasýrõ che angaipa.
--
Ndéko oiméne cherecháva
Umi tape aikoháre
térã ku reke javérõ
revevévo yvagapýre
--Che aháne nerendápe
nderejúipõ che aimehápe
iporãmante jaíre
pytũguýpe jaikove.
--
Jajuechána añetehápe
ñande ára taipyahu
tekoayhu ñane angapýpe
tojora ipotykuru.


**/**

PANAMBI MOROTĨMÍVA

Es un poema alegórico, muy representativo de nuestras campiñas)

(Escrito en Buenos Aires, en el año 1986.
Panambí morotĩmi che retãmi jeguaka,
revevéva neañomi, remimbi, rejajaipa,
reheka umi ysyry, aguape ha amambái,
reguejy repytu’u yno’õ mimbi rovái.
--Ku asaje pyte tinĩ hakuvéva kuarahy,
nde resẽ rehuvãitĩ rembogue mba’embyasy.
Remuñávaicha yvytu, reveve sarambikue,
repyta rehavi’u yvoty pytã rope,
--
ha vokóike reheja rehekávoma ambue,
yvotýnte reipota nemoirũ ne'año jave.
Ne irũnguéra no’õmby rejuhúrõ sapy’a,
revy'a ne’ãngapyhy, nderory rejehe'a.
--
Iporã nde rekove panambi morotĩmi
hi’ãite ndejaveve che aiko chesaraki,
chesa’ỹre tañani yvytúndie tañopẽ
che po'a, che poravi, tajuhu vy'apavẽ.


**/**


YVYRAPYRYRỸI

(Es el más aproximado al estilo Tangara. Escrito a fines del año 1986 en Asunción. Describe lo que es el trompo y el juego que con este objeto protagonizaban los muchachos en un pasado no muy lejano en nuestro país. Con cariño y nostalgia menciono aquí algunos nombres de mis compañeros de juego en Puerto Casado: To’ílo, Tere, Sepi y el zurdo Laku)
--Yvyrapyryrỹi
Kerana
Kerambu.
Guajayvi
ha araságui guare.
Palo rosa
ndoikéi,
ojeka reiete.
Jajapo
lo mitã
tuichavéva
kora.
Ñandyvu,
ñande séle
tove tahe’õ.
Ñandyrýke hese
lo mitã,
tahasẽ
ha toke
kerambu
yvyrapyryrỹi.
To'ílo iliña mbyky,
Tere katu iliña puku,
ha Laku opoi
jehekýi.
Jepepýpe
Ijasu
oiporu
ha Sepi katu ipúa
ombyakua,
ombyakuáiterei,
ombope,
ohãimbe'e;
ha ndokéirõ jepe,
tararápe
oikutu,
ojoka ambue
yvyrapyryrỹi.
¡Cháke ou Chavolái!
Ñañaníke che irũ,
jahapa lo mitã
yvytu
ñaikytĩ,
jaiguyru
kuarahy
hakuvéva asaje.
Ñañani,
Ñaikytĩ yvytu.
Jahapa
lo mitã.
**/**Fuente: TARUMA POTY - Por LINO TRINIDAD SANABRIA. ÑE’Ẽ YVOTY HA ÑẼ’ESYRY ATY PORAVOPYRE GUARANÍME (Poemas y prosas escogidas en guaraní, con Galería de Homenaje a los cultores de esta lengua autóctona). Biblioteca Paraguaya de Antropología. Vol. 23 - Centro de Estudios Antropológicos - Universidad Católica. Asunción-Paraguay, 1955. Ilustración de tapa: Pintura al óleo de Pablo Alborno, 1945. Prólogo: José Valentín Ayala y Tadeo Zarratea).


 

No hay comentarios:

Publicar un comentario