Recomendados

martes, 25 de mayo de 2010

NARCISO R. COLMÁN - CIELITO y MARQUÉS CACHIAĨ / Fuente: ANTOLOGÍA DE LAS MEJORES POESIAS EN GUARANÍ. Selección e Introducción: RUDY TORGA.

HA, CHE VALLE
Poesía de NARCISO R. COLMÁN
(Enlace a datos biográficos y obras
En la GALERÍA DE LETRAS del
www.portalguarani.com )

.
HA, CHE VALLE
Ko mombyry apytahápe,
Che valle ahechaga’u,
Mba’éichatamo nga’u
Aveve, aguejy hendápe;
Piko ché, ndikatuihápe
Marã tajepy’apy,
Upéguiko che rory
Che mandu’ami jave
Umi che reko hague...
¡Ahecha upe che retã!

Ahendúma vaicha aína,
Ku ko’ẽ pytã jave,
kuchuiguyguy oñe’ẽ
Pe ára otinirõ hina.
¡Ná, pejo pehechamína!
Amoite yvyty hovy,
Iñapysẽ kytomi...
Hakuã rosa morotĩ...
Aipo’o vaicha ipoty.

Ñansilla umi kavaju
Ha ñasẽ ku jaguata:
Jahecha umi vakaeta
Pe ñu’rupi tokaru!
Ñamboíke Kavaju,
Pe mboýke umi vaka.

Pe chikéro peipe’a,
Kuña kuera toñami,
Toú ña’ẽpu’amí,
Ha ja’u kamby aku.

Upégui ku teresẽ
Nde karuha rehechávo.
Repukavy rehasávo,
Rema’ẽsevesevé...
Panambí mante oveve,
Yvaté rupi ohasa.
Ñañandu ku javy’a
Jahechá ramo pe ñu.
¡Ipotypa rejuhu,
Ko mba’’e hechapyrã!

Agosto pyhareve,
Norte piguy toipeju,
Ka’aguýpe rehendu
Opaite guyra ñe’ẽ;
Ku rehórõ reguãhẽ,
Pe nde py’a opytu’u...
Ipahápe reñandu,
Ku poétarõ reiko...
Ha upe ka’aguýpe reho
Angapyhy rejuhu.

Ingaguýpena eguapy,
Ehendumi upe guive,
Toñe’ẽ ku kavure
Ha aka’ẽma taijaty;
Toñe’ẽ che sy-hasy
Ha che-oro-paramí,
Pitogue ha jeruti,
Ypekũ ha jetapa,
Ku jaíre Tataupa,
Alonso ha Chorõrĩ.

Isla costape resẽ
Asucena rehetũ,
Amo ñúme rehendu
Ynambu guasu ñe’ẽ;
Ha upégui rehomive,
Ku tajy ha samu’ũ
Poty kúire repyrũ,
Ojegua pe nde rape,
Ha ka’aguy oñemonde
¡Hokypa ku rejuhu!

Pe ña’ẽmike aveí
Yvaháima ipotypa...
Ha hakãre hyapupa
Eíra rúva mimi;
Ynambu chululumi
Ha ku mokõi kogoé
Sapy’a py’a oñe’ẽ
Amo ka’aguy apytépe
Umi Tukã operere.

Upégui katu asaje
Oimbáma ku mesa,
Naranja-guy ro’ysã,
Upépe iporo’yve;
Mamó angápa taijave,
Ja’u ku tembi’ueta,
Reñandu ne ryvatã,
Ñemongu’éko ogueru,
Vare’ápe jakaru
Ha ñaime con libertad.

Ka’aru oguãhẽ vové
Toú jevy kavaju,
Jaha haguã jajahu
Tetakuere oñondive;
Y’sakãité toñehẽ
Kulantrillo apytépe,
Amoite pa’ũ mbytépe
Ha pe hi’ári ipoty
Umi Pa’irã yvoty
¡Javy’aitépa upépe!

Ñu porã rehe ajere
Ahetũ tatatĩna,
Upéro che mandu’a
Che mitãvérõ guare;
Upé ramoku chave
Torýguimi apukavy;
Aguãhẽrõ ajeroky
Kuñataĩ oñuatoĩmba
Oguerúvo ku tenda
Ha opú che po jopy.

Yvytumí iporãitéva
Che karuhágui oúva,
Trebol ryakuã oguerúva
¡Anína! ahekaitéva:
Ku che py’a jukaiteva,
Hese che mandu’ahápe,
Arekova che resápe,
Ha che akãme aroguatáva,
Che képe jepe ahecháva
Ko che añomi aikohápe.

Toguãhẽ ku pyhare
Ha taiporã ku jasy.
Tahetũ hyakuã asy
Chirca-ty ha kokuere;
Taipyhýma umi tape,
Kochesahápe taha,
Tahetũ mosto ryakuã,
Ha upépe ku oñondive
Tajuhu vy’apavẽ,
Takay’u ha tatallá.

¡Mamópa jahaseve,
Jaipotá ramo vy’a!
Paraguaínte jaheka
Ha upépe ku ñaguáhẽ,
Ñañandúma javeve,
Ñaimo’ã ku mainumby
Jaiporavo ku yvoty,
Yvápe vaicha jaike,
¡Ha mombyry ku aime
Ndehegui Paraguaý...

¡Há, che retã porãite,
Aipo yvága joguaha,
Ché niko rombojoja
Ku guyramí ramo, ndé;
Nde ra’y kuéra ndive
Revy’a javeteí,
Sapy’ánte ojepoí
Los Taguato nderehe...
Nde ragué mante onohe
Ha nde cría isarambí!

Paraguái mante voí
La tetã javy’aha,
Ombuasy pe che py’a
Ajeírehe ichugui;
Mombyrý jeperõ aĩ
Ha ndaipóri tesarai.
Heramiko namombai
Ha oimérõ tekotevẽ.
Ahamíne adefende,
Porque chéko-Paraguai!

NARCISO R. COLMAN (ROSICRAN).
Durante toda su vida incursionó en múltiples actividades, donde el crisol de la honradez y el ingenio para sobrevivir, sin hipotecar la dignidad de su indeclinable patriotismo y la de sus compatriotas, forjó el derrotero de su apasionado destino en la cultura nacional. Escribió y publicó sus obras, sin dejarse vencer por los prejuicios del poder cultural imperante, adversó al idioma guaraní y en abierta resistencia a su resurgimiento como idioma consustanciado con el latido insurrecto de nuestro pueblo. Decididamente fue poeta bilingüe. Pero privilegió al idioma guaraní en sus creaciones literarias, explorando todos los géneros: poesía, narración poética, teatro, recopilación de "ñe’ẽnga", "relaciones", "coplas", "enigmas" y curiosidades ocultas que encierra nuestra tierra".
Fue también el visionario que rescató de las publicaciones de su época las primeras poesías en guaraní que fueron escritas después de la Guerra contra la Triple Alianza. No se preocupaba únicamente de sus obras. También le inquietaba las obras de los autores que en las diferentes latitudes de nuestra nación fueron editadas en revistas, diarios y libros de escasa circulación y perduración. Fue un escritor nacional que supo valorar la importancia de la imprenta, para divulgar sus obras y las de sus contemporáneos, tal como ya comprendiera Manuel Ortiz Guerrero, y Miguel y Félix Trujillo.
Llegó a publicar las siguientes obras: "OKÁRA POTY". Primera edición: 150 páginas (1917). "OKÁRA POTY". Tomo Primero: 210 páginas. "OKÁRA POTY". Tomo Segundo: 196 páginas (1917). "ÑANDE YPYKUÉRA". Narración poética: 273 páginas (1929), "MIL REFRANES GUARANÍES" -ÑE’ẼNGA RORY". Recopilación de 400 refranes picarescos - Reservado (1934). "NUESTROS ANTEPASADOS o GÉNESIS DE LA RAZA". Versión castellana de "ÑANDE YPYKUÉRA" (1937). "ÑANDEJÁRA ÑE’Ẽ PORAVO PYRE". Editada en Londres, en colaboración de la señora Margarita de Airth (1935); "KAMBA NAMBI". Obra teatral en guaraní. Editorial "ÑANDEREKO" (1991). Permanecen inéditas alrededor de 10 libros más.
Narciso Ramón Colmán nació en Valle’i, distrito de Yvytymi, el 29 de octubre de 1880. Murió el 31 de agosto de 1954, en Asunción.

DE EMILIANO R. FERNÁNDEZ
.
Pe ñu hovyũva,
Jaí hyakuãmbáva,
Ka’agui ojeguáva
Heta yjyvoty;
Upépe yvypóra
Maymáro oúva,
Oikére ohetũva
Okára poty.
.
Avave naimandu’ai oimeha ñane retãme
Purahei ryru eha ojapo vaekue tape;
Guarani hendupyrãva ogueru vaekue iñakãme,
Omyasãy ñande apytépe purahei porã etaite.

Kuiba’e ñande rayhúgui, peteĩ koe’ẽ porãme,
Kuarahý ndive oúvo, aipo "ERA" omyasãi;
Ysapýpe ojaho’i ha opaite yvoty ryakuãme,
Purahéipe ohypyikuévo horypáva el Paraguay.

Peikuaá che ryvy kuéra, peikuaá "okára potýpe",
Hyakuãnguépe omoingovéva ñe’ẽnguéra de guarán;
Peikuaá herũguãre; ko oguahe vaekue torýpe,
Okemívape omombayvo, péva hina Rosicrán.

Che py’ápente añotýva ko hese aromandu’áva,
Che tapýi rupi opu’ãva, purahei Chaco roky;
Péina ágã ahyvykóita oguahe rupí hi’ára,
Aretéma che kũnguýpe areko iñongatupy.

Aipota che purahei mainumbýicha hóga guýpe,
Ome’ẽvo Ave María, toveve, tojeroky;
Tohecha che kokuemígui ko heñóiva ka’aguýpe.
Ha ichupe aropojáiva petei jepojopy.

Ndaikuaái py’a ñaña he’iha yvy apére
Ndaikuaái mba’epota, ché aheka juayhupavẽ;
Ha aha’ã upeichakuévo ndaguapyipa pende ykére
Jaseguí haguã oimeháicha ROSICRAN ñande ypykue!

Mbarakáko ambojojáta ha oguãhévo primavera
Purahei ha yvotytýma Rosicrán-pe arahauka;
Ha apavénte apurahéita, pehendumi che ryvy kuéra,
Ndajaikei la hypyhápe; ojuavy che mbaraka!

Pe ára omimbíva,
Aó horypáva,
Iguýre oguatáva
La reina jasy;
Upégui oguejýva,
Guyráicha ovevéva,
Ha’e ohetũséva,
OKARA POTY
Estancia Guajho,
Puerto Casado,
julio de 1928.

.
Fuente:
ANTOLOGÍA DE LAS MEJORES
POESIAS EN GUARANÍ
Selección e Introducción:
Editorial El Lector,
Asunción-Paraguay, 1998 (pp. 214)
.
Visite la
GALERÍA DE LETRAS
Amplio resumen de autores y obras
de la Literatura Paraguaya.
Poesía, Novela, Cuento, Ensayo, Teatro y mucho más.

No hay comentarios:

Publicar un comentario