Recomendados

lunes, 15 de febrero de 2010

JUAN MAIDANA - CHOKOKUE YVOTY ÁRA y MANDU'A POHÉI / Fuente: POESÍAS DEL PARAGUAY. ARAMI GRUPO EMPRESARIAL

Autor: JUAN MAIDANA
(Enlace a datos biográficos y obras
En la GALERÍA DE LETRAS del
www.portalguarani.com )
.
CHOKOKUE YVOTY ÁRA
Jaru jevýma pytu
Ro'yete ohasa rire
Hovypa hakã ipytũ
Tete rasy, akãnundu
Omyengovia tetia'e
Kokue potĩ renyhẽ
Heñoimba kóga pyahu.

Maymáva ipotypa
Ñu, estero, ka'aguy
Hyakuã resãi asy
Yvytúma ogueroja
Kapi'ipe hovyũmba
Oikove porã jevy
Ha omomorã ñu hovy
Vakara'y orretosa.

Omimbi, ára iporã
Ha iñapysẽ kuarahy
Ojeka ro'y asy
Kokue ári jahecha.
Oguejy guyra tata
Iñakã pytã asy
Ykua ári ojeroky
Panambi morotĩmba.

Yvytúvaicha ogueru
Pe kokuéguio ndaho'i
Nde py'a rupi rupi
Hyakuãvu merõ aju.
Yvakuéra oñepyrũ
Hi'aju peteĩmimi.
Kóga peky hi'águi
Ovy'áma mboriahu.

Kokuere rehe hyapu
Guyra ovevéva mitãgui
Itúva mba'apohágui
Oukuévo ka'aru.
Kokue ruguáre ijayvu
Osapukái ovy'águi
Avatira'y porãgui
Omondýivo guyraũ.

Ka'aru vove oñe'ẽ
Ne raranja rakãmbýpe
Ojupapo nde róga ypýpe
Ku guyra korochire.
Pávo, ganso ha ype
Ijayvu nde korapýpe
Ha ryguasu yvyra guýre
Oitypeka joaite.

Kuña porã etaite
Ysyrýre jahecha
Ijao ape ky'a
Ojahu ha oipopete.
Omombe'u ojupe
Jeroky vy' a renda.
Upe sábado ĝuarã
Osako'i joaite.

Mombyry ramo jepe
Iko'ẽma ñasaindy
Jaje'ói jajeroky
Akãrakúpe ojupe
Pyhare porãme osẽ
Iñirũnguéra isy
Hetakuére karia'y
Oje'oipa oñondive.
.
CHOKOKUE YVOTY ÁRA. Volvemos a respirar después de pasar el invierno. Vuelven a brotar las plantas. La fiebre y el dolor se transforman en energía laboral. Y en la capuera, germinan nuestras semillas.
.
MANDU'A POHÉI
(Nepore,ỹ Victorina)
Añandúva gueterínteko akói ára
Ko che akãme mborayhu ndive opepe
Vy'aita ku jahasava'ekue maymáva
Kunu'ũ pepokuemi uperõguare.

Ku che ãho ramo che ãre oñenupãva
Ndeypyetépe aimerõguáicha rohetũ
Ka'arúrõ ohasa ha ohasáva
Yvytúrõ nde puka chembojaru.

Naipore'ỹvai ne ãngue mamo aimehágui
Ku ahahápente rohóva oñondive
Ne ryakuã che mborayhu rekove ári
Ojerokýva ha ipytúrente aikove.

Ha iku'íva pe jasýgui pyharérõ
Che resa rehe okukúi ne ra'anga
Ndahechavéi, ha'arei ha upe javérõ
Nde repóvaicha che ajúri cheañuã.

Ha upekuévo ku che kepeguaréicha
Nde reity che jyva ári kunu'ũ
Añandúma cheapichývo mitãmicha
Che syva rehe oguejývo nde juru.

Hekopy yvagami che rova ári
Iñasãi ha piro'ýpe chepeju
Oñehẽva angapyhy nde pyú'águi
Ha vy'a hypyetevévape ajahu.

Jepevérõ ndacheveiva'erãma ijára
Yvoty ndachepo'aiva'ekue hese
Yvytu nga'u oĝuahẽ meve che ára
Neryakuãrénte omboy'u che rekove.
.
MANDU'A POHÉI. La presente obra es de gran nivel, como poesía de amor. Esa metáfora que en el idioma guaraní sólo él alcanza a elevar a la excelencia estética que tiene. Tiene imágenes tan delicadas como las de las artesanas del Ñandutí.
.
Lectura recomendada: POESÍA PARAGUAYA EN GUARANÍ por RUDI TORGA
Fuente: POESÍAS DEL PARAGUAY – ANTOLOGÍA DESDE SUS ORÍGENES. Realización y producción gráfica: ARAMÍ GRUPO EMPRESARIAL, Dirección de la obra: OSCAR DEL CARMEN QUEVEDO. Recopiladores y autores: RAÚL AMARAL, MARÍA BARRETO DE RAMÍREZ, AÍDA ORTÍZ DE CORONEL, ELA RAMONA SALAZAR S., RUDI TORGA / Tel. (595-21) 373.594 / arami@rieder.net.py – Asunción / Paraguay. 2005. 781 pp.).

No hay comentarios:

Publicar un comentario