Recomendados

lunes, 15 de febrero de 2010

CANUTO SALAS GUTIÉRREZ - CHE PURAHÁI TETÃYGUÁPE y MAMÓPA JAHA / Fuente: POESÍAS DEL PARAGUAY – ANTOLOGÍA DESDE SUS ORÍGENES. ARAMÍ GRUPO EMPRESARIAL.

Autor: CANUTO SALAS
GUTIÉRREZ
(Enlace a datos biográficos y obras
En la GALERÍA DE LETRAS del
www.portalguarani.com )

.
CHE PURAHÁI TETÃYGUÁPE
Oikóva ñane retãme heta mba'evai apohára
Avave oikuaa'ỹva mamoitépa oñemi
Ko'áĝa ahenoimíta "taipochýmante ipochýva"
Hetaitéma ko tetãre, oikóva okaru rei.

Anive ryke'ykuéra ha che ryvy cherendúva
Ñañotỹ ñane akãme ivaíva umi ñe'ẽ
Jaikuaa niko ivaíva jaikuaa niko iporãva
Jahapána iporãháre juayhupápe oñondive.

Hetáma ñañorãirõva jaikuaa'ỹre mba'érepa
Ha péicharõpa ja'éta tetã membyha ñande
Aje niko nañatĩri ko tetãko jajukáta
Jaikove ramo tuguýpe tapiánte ñamonde.

Mamove jahecha'ỹva omoĩ ñande resáre
Tapicha hi'arandúva mboriahu mbopiruha
Nereñói ypy guive nembo'e mba'e vaíre
Ndéve he'ívo ne retãre remanonteva'erãha.

Ñane retãko che ryvy jahayhúrõ ja'eháicha
Jaraha ñande sývare pohýiva ikurusu
Nahi'ãinte jahecha ku kokue oĩhaguépe
Iñembyahýivo ñande Sy ha avei ku ñande Ru.

Anivéna ojuapytépe jaikovétei ñeroyrõme
Ñane retãme heñóiva peteĩ tuguy meme
Moñáinteko py'arógui ñanemoingo ñorãirõme
Ha be'igua'u ñandéve ko tetãko oikotevẽ.

Ha ápe amombe'úta mavaitépa hína ãva
Hetãme omé'ẽ'ỹva imemby opu'ã haĝua
Mba'éichapa ñorãirõme ñane retã jahupíta
Ndohechái piko ko'ãva hembiapo vaieteha.

Heta mburuvichakuéra tetãyguárape ojopýva
Omoĩre ijati'ýre mbyjakuéra joguaha
Ombotavy mboriahúpe ijurúpe oguerekóva

Ohejáva mandeko ñorãirõ guasuhaguépe
Oikovéva tyryrýpe mboriahúva memete
Ndajahecháipa ko'ãva ajevérõ akói ára
Mombyry nañamombóiva umi mboka ha kyse.

Maymárõ cherendúva tetãygua mba'apohára
Hetaitéma moñaikuéra opuka ñanderehe
Ha ne'írá áĝa peve ñamboyke pe ivaíva
Ja'epávo chupekuéra peñorãirõnte peẽ.

Ndohayhúiguinte hetãme ha'ekuéra péicha oikóva
Omba'apóva jyváre tapiánte oñasaingo
Ãva ã tekove ndohechaséiva iporãva
Ha aipóropa mba'éicha iñe'ẽ tañamokõ.

Che opa ára amombe'úne che ryke'y tetãyguápe
Ore tetã rayhuhára roikóva ropurahéi
Ha ro'égui añeteguáva roikovéva ñeroyrõme
Karai oñemoarandúva rasaitéma notĩvéi.

Oĝuahẽva'erãko ára ivaíva ñamboykévo
Ha ñamombe'u oimehápe mavaitépa ñande Sy
Toikuaa heñói pyahúva mba'éichapa jajuayhúrõ
Jaraha ñane ñe'ãme mborayhu potĩ asy.
.
CHE PURAHÉI TETÃYGUÁPE. Poesía que proclama el rechazo a la violencia que genera el odio entre los conciudadanos. En nuestro país, en 1947, la guerra civil dejó rastros imborrables. Los poetas escribieron obras cuestionadoras a los responsables de la represión y el abuso de poder que extendía su acción a todas las áreas de la nación. Respondieron cercenando la libertad de expresión y dejando fuera de la legalidad a los partidos políticos opositores al gobierno.
.
MAMÓPA JAHA
Ko ñande rape ipotĩrãngue itujúva obóvo
Ogueru che akãme peteĩ ñe'ẽ ñaporandumi
Mamópa jaháta ko ñane retãme péichante jaikórõ
Michĩ michĩete, "jaiko ojuapére ku jakaguai"

Ajépa ivai ko'ã tembiapo ñande ojuapytépe
Jaiko jaiporu ha'ete voi ku pehéngue'ỹ
Ha umi karai oiko opuka tetã guasuvére
He'i avei mboriahumimíre ajépa itavy

Ko'ẽrãmoite ja'epava'erã chupekueraháma
Tove tojeity toñorairõmi ha'ekueraha
Upépe ae jahechava'erã mboka omboykéva
Ha anicheva'erã mboriahu ruguýre oikove opuka

Mbovýko oĩ ko yvy ape ári ipy' a porãva
Hapicha akãme oikóva omoinge mba'e vaieta
Japáy ñapu'ã maymáva ojoykére ipy'a porãva
Ha ñañeha'ã ñaporandumi ¡mamópa jaha!
MAMÓPA JAHA. Nuestro camino, que deberíamos limpiar más, lo estamos convirtiendo en una ciénaga. Esta realidad trae a mi memoria una pregunta: ¿Adónde vamos? Porque si seguimos así, de pronto corremos el riesgo de volver a enfrentarnos. Esta reacción, no tendríamos ni que pensarla.
.
Lectura recomendada: POESÍA PARAGUAYA EN GUARANÍ por RUDI TORGA
Fuente: POESÍAS DEL PARAGUAY – ANTOLOGÍA DESDE SUS ORÍGENES. Realización y producción gráfica: ARAMÍ GRUPO EMPRESARIAL, Dirección de la obra: OSCAR DEL CARMEN QUEVEDO. Recopiladores y autores: RAÚL AMARAL, MARÍA BARRETO DE RAMÍREZ, AÍDA ORTÍZ DE CORONEL, ELA RAMONA SALAZAR S., RUDI TORGA / Tel. (595-21) 373.594 / arami@rieder.net.py – Asunción / Paraguay. 2005. 781 pp.).

No hay comentarios:

Publicar un comentario